Už aj Adam povedal Bohu to nie ja ale žena. A keď sa spýtal Evy jej odpoveď bola to had ma naviedol....A táto najväčšia zloba od ktorej sa odvíjajú aj ďalšie hriechy a slabostí doviedla Boha až na kríž.
Určite ste uhádli...áno je to pýcha.
A v prvom rade tento hriech z nás robí novodobých pokrytcov a farizejov. Je pekné, že mame tendenciu vychovať z našich detí lepších ako sme mi sami, ale prosím nie za cenu, že keď zopakujú naše chyby z mladostí, tak mi sa uchýlime ku klamstvu. Aby sme vyzerali v očiach našich detí lepšími ako sú oni. Bohužiaľ ak sa zopakujú tie isté chyby, tak sme potom niekde ako rodičia zlyhali...ale priznať si vinu ? Jaj len to nie...je to veľmi ťažké.
Na to treba opak pýchy...a tou je pokora.
Pokoru sa treba učiť celý život...a nie je to ľahké, ľahšie je zostať v pýche a zaklamať je to to najľahšie a ako si tak všímam, tak je to nejaké moderné a veľmi bežné.Že klamú detí...a odkiaľ to tie decká majú, nevideli to náhodou od nás?
Povedať pravdu deťom...no tak to už vôbec nie, stratili by sme autoritu a budeme vyzerať ako slabosi.
A prečo to všetko píšem ? Pre skúsenosť, ktorú som mala možnosť zažiť tieto sviatky. Stretla som jednu ženu, ktorá sa mi žalovala akú hroznú vec urobila jej dospelá dcéra a ako im pokazila Vianoce. Je tehotná „ dovolila si byť v požehnanom stave“ a nie je vydatá, hoci už sú pár mesiacov zasnúbení.Ja som sa usmiala a povedala som jej, ale ja by som chcela byť starou mamou a nikdy ňou už nebudem a je lepšie urobiť jeden sobáš ako dvojnásobný pohreb. Ani sa asi nad mojimi slovami nezastavila a pokračovala, ale JA som sa vydávala z lásky! Fakt? Vážne? A ako vieš, že oni to neurobili z lásky, veď už sú spolu niekoľko rokov. Ale ja som nebola tehotná....hm.., to áno ale nemyslíš si, že to bolo iba tým, že si nemohla otehotnieť skoro tri roky?? Možno si už mala aj strach, či Ti Boh vôbec požehná dieťatko. Ostalo mŕtve ticho...A ja som pokračovala : tak, prečo klameš do očí svojim dospelým deťom, ak nechceš hovoriť pravdu, tak radšej mlč. Za pár hodín si pripomenieme narodenie Ježiška a dieťatko je ten najväčší Boží dar.
Ach ako ľahko sa stávame aj pokrytcami a farizejmi..., keď hovoria o potratoch, tak aj my sme proti tomu aby sa zabíjali tí najbezbrannejší a najslabší z najslabších. Ale, keď Boh ponúkne svoj dar nám, tak už reagujeme ináč a ešte sa nezabudneme aj hrať na krajších a lepších namiesto toho, aby sme svojim deťom pomohli.A pomoc vyzerá aspoň podľa mňa trochu ináč. Prečo potom nevarujeme naše detí, ale mlčky alebo aj so súhlasom našim žijú niekoľko mesiacov, ba aj rokov „iba na skúšku“! Často krát si vyrobia iba mnohé zranenia, sklamania a problémy. Príde tehotenstvo a mladí nevedia čo s tým, sú zaskočení a nepripravení na rodičovstvo. A rodičia sú práve často tými , ktorí ponúknu svojim deťom ako jediné riešenie interrupciu. Bojíme sa im to povedať...? Aby sme nestratili priazeň..? Ale veď teraz, tak žijú všetci...to počuť aj z radov veriacich. No jasne...veď, keď to robia všetci, tak prečo aj my nie.
Myslím si, že každý z nás a aj ja sama mam, čo robiť každý deň, aby sme zvládli pýchu a ostali v skutočnej pokore pred sebou samým, ale najmä pred Bohom.Lebo pred ľuďmi sa to dá skryť, aj pred sebou samým, veď si nájdeme vhodnú výhovorku a hovorí sa, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Ale pred Bohom to neskryjeme...On nás pozná lepšie ako my seba samých...!
A nie nadarmo sa už stáročia hovorí, že pýcha peklom dýcha !
