Teraz už viem ako sa mi ľahko spieval verš „milostivý a milosrdný je Pán...“, pri omšiach, keď som bola šťastná a obklopená mojimi milovanými.
Ale aká obrovská hrča mi narástla v krku, keď som to mala zaspievať iba dva dní po pohrebe našich detí. Vtedy som si povedala, tak toto Bože nie, toto predsa nemôžeš odo mňa chcieť, tak toto nikdy nedokážem ti zaspievať...Ale Boh vedel, že práve vtedy potrebujem tieto slová aby som sa proti nemu vzbúrila, aby som mu vyhlásila vojnu a aby som na neho kričala...
Už chápem, čo chcel povedať svojimi slovami, buďte radšej studenými ako vlažnými...pretože chce aby ľudia s ním komunikovali a hľadali pravdu a nie prijímali všetko iba ako hlúpe husi zrno na lesklom podnose. Veď nám na to dal predsa slobodnú vôľu, lebo nechcel mať z nás otrokov ale svojich bratov a sestry. On miluje tých čo ho hľadajú...i tých čo ho nenávidia a dáva sa spoznať každému kto o neho stojí.
A predsa je ľudský prirodzené, že človek sa bojí bolestí a utrpenia. Tento svet sa chce iba radovať, zabávať sa, užívať si len nie aj trpieť! Toto nám vnucuje dnešný svet, dáva nám mnoho hluku...veľa hovoríme niekedy sú to samé zbytočné slová. Je to preto aby sme neboli v tichu ale Boh sa dáva v tichu. Robíme všetko pre to aby sme nepočuli jeho hlas a už určite nie hlas nášho svedomia, ktoré často kričí a volá o pomoc. Daroval nám dvadsaťštyri hodín nášho dňa a mi mu nedokážeme z neho dať ani pár minút aby sme sa unúvali ho počúvať.
Asi tým najväčším problémom prijímať vieru v najťažších chvíľach života je to, že mame zlú skúsenosť z našimi pozemskými otcami a tak potom nemôžeme prijať lásku Boha otca. Dostávam otázky typu ako má môže milovať a prijímať bez podmienok niekto koho nevidím a kto je možno niekde ďaleko...?!Keď môj otec je tu.. a doma a............???
Vtedy sa mi vynárajú slová Jana Pavla II. na návšteve u nás na Slovensku. Nie sú presne citované ale podstata je v tom, že vyzýval „ Slovensko potrebuje svätých mužov..“ Slovenskí mužovia "vaše detí potrebujú Váš príklad vaším životom aby mohli prijímať lásku a vieru milujúcého Boha Otca."
Veď Boh to zariadil tak aby bola vo všetkom rovnováha, tak ako v prírode sa striedajú krásne dní z búrkami...leto zo zimou...tak je to aj v našom živote. Prichádzajú a odchádzajú búrky a skúšky raz ľahšie, raz ťažšie a možno aj tie najťažšie a najkrutejšie. V nich nás Boh posilňuje, zoceľuje a dvíha k svojim výšinám...
Ešte slová mojich drahých a milovaných „mami od skúšky ku skúške až ku víťazstvu...!“Pane a ja dnes viem, že to nejde ináč iba nasledovaním Teba a tvoja cestá nebola ružová záhrada ale cestá cez kalváriu až na Golgotu.Verím Pane, že tak ako doteraz si nám dával, tak aj naďalej nám dáš silu prežiť svoju kalváriu a dojsť na „Golgotu“, miesto kde je Tvoje veľké víťazstvo !!!
