V sobotu ráno sme ešte stále neboli rozhodnutí s manželom či ideme na birmovku do jednej krásnej farností, ktorá sa volá Pláveč. Ale rozhodol o tom jeden telefónat....
Boli sme tam s naším spoločenstvom Božieho Milosrdenstva v novembri minulého roku robiť duchovné cvičenie pre 80 birmovancov. Prišli sme práve do nádherné zasneženej dedinky...ako v rozprávke. Došli sme tam na pozvanie ich duchovného otca Ľubomíra Lipku. Boli sme veľmi milo prekvapení srdečným prijatím....cítili sme sa ako doma v tej najlepšej rodine. Spoznali sme jedného úžasného kňaza, oddaného v službe cirkvi, ktorému veľmi záleží na farností a na duchovnom živote v nej. Je to krásne ak sa kňaz modlí niekoľko týždňov za takúto akciu pre svojich birmovancov a niekoľko týždňov obetuje aj svoj denný breviár a iné obety...! Preto, že sme spoloč. Božieho milosrdenstva tak sa spájal s nami v modlitbách aj o 15.hod. hodine korunkou k Božiemu milosrdenstvu. Vtedy má pri odchode napadali slová, „kde je svätý kňaz tam sú aj svätý ľudia...“
Strávili sme v ich farností tri víkendové dní, kde sme spoznali veľmi dobrosrdečných ľudí ale boli sme najmä s mladými vo veku od 15 do 18 rokov, ktorý boli veľmi otvorení pre vieru a Božieho ducha. Tento evanjelizačný kurz ich veľmi oslovil a ich duchovný otec nás preto päť týždňov pred birmovkou pozval ešte raz na druhý kurz. Po skončení kurzu nás na jeho podnet všetci mladý pozvali na svoju slávnosť, ktorá sa konala túto sobotu.
Veľmi som sa tomu nakoniec vytešovala, že môžem byť prítomná v tejto slávnostnej chvíli pri ich vstupe do kresťanskej dospelostí. Títo mladý mi prirástli k srdcu ako moje detí a ďakujem Bohu zato, že som im mohla niečo odovzdať zo svojich vedomostí z viery ale najmä zo živej skúseností zo života s Bohom.
Keď sa tých 80 mladých ľudí postavilo a začalo spievať z plného hrdla a verím,že aj zo srdca pieseň „ Na svoju česť Ti sľubujem, Ježišu môj... a potom prišiel refrén....len sily ráč mi Pane dať v každej dobe aby som mohol vytrvať v svojom sľube.“
Vtedy slová tejto piesne s radosťou akoby vytryskli z môjho srdca....spievala Bohu aj moja duša. A ja som si zrazu uvedomila, že skoro po štyridsiatich rokoch môžem Bohu skutočne spievať, tieto slová piesne preto, že iba s jeho pomocou som splnila aj v najťažšej chvíli svojho života tento sľub, ktorý som mu dala aj ja pri svojej birmovke.
Ešte viac sa budem modliť a ďakovať za všetkých birmovancov, ku ktorým nás Boh poslal a bude posielať.
Aby si uvedomovali vážnosť tejto sviatostí a aby im dal potrebnú silu Ducha sv. tento sľub dodržať a splniť až po večnosť v každej chvíli....!!!
