Čo ma doviedlo k zamysleniu a napísaniu tohto článku ? Možno moje životné jubileum a bilancia tohto života. Možno posledný sen s deťmi, ale možno aj dve skryté reakcie na moje články. Asi všetko dokopy.
Najprv tá prvá reakcia :
„mala si vyhladat odbornu pomoc, pretoze Tvoje vysporiadanie sa so situaciou len cez vieru je velmi krehke a nedoverujem mu. Neprijala si to, a hla ....
Moj dojem je, ze si si zo svojich deti a zo svojho trapenia spravila modlu, ktorej sa teraz klanias a pozadujes to aj od druhych.Ti co to nerobia, su tvojim nepriatelmi a \"nemozu ti rozumiet\" . zivot vsak nie je len o tom aby druhi s tebou suhlasili a vzhliadali k Tebe ako ku svatici. To je modlosluzobnictvo podla Tvojej viery ak o tom nahodou nevies. Aj Tvoje reakcia na mna je prejavom tovjej pychy, ktora sa v tom realizuje..."
-Tu odbornú pomoc, ktorú mala na mysli dotyčná pani, som ochotná vyhľadať, ak ja alebo moji najbližší usúdia, že ju potrebujem. Zatiaľ si myslím, že som o.k..
To, že som sa s tým dokázala vysporiadať iba cez vieru, je jasný dôkaz, že to funguje a nie len u mňa, ale aj u mnohých miliárd iných ľudí a po celé tisícročia. Každý sa s tým, vysporiadava inak.
-To, že bolo viac pozitívnych reakcii, ako negatívnych je pre mňa iba potvrdením, že to nie je zbytočné. Aj keď sa mi o tom veľmi ťažko píše, ale asi to má význam písať. Ak by to mohlo pomôcť aspoň jednému človeku, nájsť novú nádej a zmysel života. Nič viac a nič menej od toho som tu nikdy neočakávala.
Tie reakcie som si napísala sama, preto ich bolo toľko pozitívnych a tých, čo napísali negatívne som vystrieľala.
Prosím Vás, komu by neurobilo dobre a nepovzbudilo ho to, ak mu niekto napíše, že mu to niečo dalo. Že je v podobnej životnej situácii alebo, že prežíva ťažké obdobie svojho života a niečo si v tom mojom blogu našiel. Možno ho niečo z toho oslovilo. Možno „iba" to , aby sa nevzdával, že život je krásny a aj tak to stojí za to tu žiť.
Pre mňa je to, iba takým hnacím motorom písať ďalej, aj keď občas príde znechutenie.
- Klaniam iba jedinému Bohu a mnohí vedia, že to hovorím aj im, že klaňanie si zaslúži iba Boh.
Detí sú to, čo navždy zostane v mojom srdci....
-Kto ma ťavu, tak píše o ťave...ja píšem o svojom živote.
V info o autorovi mám napísané : „o živote, o tom, čo prináša i o tom, čo by mohol priniesť, keby...., ale aj o tom, ako kráčam proti prúdu.
-A ak som pyšná, tak jedine na svoje detí a na to, koľko dobrá vykonali za svoj krátky život. Viem, že mnohí z tých, čo poznali moje deti, chodia aj na môj blog a vedia, že tu píšem pravdu.
Myslíte si, že dokáže byť matka pyšná, na tú najhoršiu a najťažšiu ranu svojho života? Ranu, ktorú nikdy nič nezahojí !
To by som už musela byť fakt poriadny idiot ....
Prečo si niektorí ľudia myslia, že majú patent na život. Myslím si, že ho nikto nemá a každý chce prežívať život po svojom.
A tá druhá :
„Preco ludia ako Vy, blazniva Tutkova, Nikolov, Palko a Miklosko z KDS... a proste dalsi... snad verite tomu, ze kazdy jeden clovek na svete ma pravo prezit svoj zivot tak, ako uzna za vhodne... Je mi z toho dost zle a smutno... Uz nicomu neverim, stale sa ludom len prikazuje a zakazuje... Je mi z toho smutno..."
-Neviem prečo to robia títo ľudia, ale ja to nerobím ani pre kariéru, ani nekandidujem do euro parlamentu, ani pre financie, ani za KDH. Drahý pisateľ , to sa musíš spýtať dotyčných ľudí.
-V mojom prípade je len to, že chcem vydať svedectvo o živote s Bohom, o jeho láske najmä za tých posledných sedem rokov. Keď som sa v najťažšej chvíli života vydala za Kristom na kríž, tam som ho spoznala. Jeho majestát, jeho veľkosť, silu , a najmä jeho lásku k nám, milosrdenstvo a nádej. Nedá sa to inak spoznať, iba nechať sa ním premieňať na jeho obraz. A ja sa o to zatiaľ iba snažím...
Aj mne je z mnohých ľudí jemné povedané smutno, ale to je možno aj niektorým ľuďom zo mňa. Ja neviem...
Lebo ja neprežívam to, čo oni prežívajú a oni neprežívajú to, čo prežívam ja. Lebo nikdy všetkým ľuďom nevyhovieš. Aj ja zažívam podrazy a sklamania...ale o tom je život.
-Niektorých dráždi „možno", moja otvorenosť vo vzťahu k Bohu, ale ja to inak neviem. Ja to skutočné, jednoducho takto žijem...
No a niektorých možno moje pravopisné chyby a nevyhovujúci štýl písania.
Pre mňa je vždy a vo všetkom, dôležitý obsah a posolstvo.
-Ale jedno Ti viem s istotou povedať, že každý človek na svete má právo prežiť svoj život, tak ako to uzná za vhodne. Má právo na plnohodnotný život, ale ak si v ňom niečo zbabre, tak mu nepomôže zvaľovať to na nikoho. Už staré porekadlo hovorí o tom, „že každý si je strojcom svojho šťastia."
A najlepším objektom na vinu, nenávisť a zlosť je tu predsa stále Boh.
A ešte na záver tak, ako sa na poriadnu bilanciu patrí, moje životné kredo :
Nemusím Bohu rozumieť, ani súhlasiť s tým, čo v mojom živote koná. Ba často ho, ani nechápem... Ale jedno viem, že Mu môžem veriť a najmä mu vo všetkom „dôverujem " !
Hoci je to často nad ľudské sily...
