Pokračovať v jazde za každých okolností a ukázať smer aj iným aby ho ani v búrke nestratili... V tom ste Vy deti moje bolí veľkí machri...tak ako to povedali o Vás aj vaši spolužiaci a priatelia. V jazde životom ste vynikali aj keď ste bolí takí mladí...!!
V autoškole Vás učili jazdiť inštruktori a preskúšal Vás váš tatko...vtedy dopravný policajt. A v škole života...??? Boli sme to najmä mi rodičia a na záver si Vás preskúšal náš „nebeský tatko“....verím, že Vy ste určite obstáli. Už si Vás s láskou a radosťou privítal vo svojom nebeskom kráľovstve...určite Vám povedal : „vítajte deti moje som veľmi rád, že ste už doma...!“
Ak je pre veriacich VIERA „iba“ barlička ako mi tu mnohí píšu ... tak Ty si nám naša drahá dcéra nechala poriadnu BARLU...! Ktorú mi už nikto a dúfam, že ani nič nemôže vziať...a nedostávam na ňu ani peňažný príspevok...ani má neobmedzuje...??? Ba naopak dáva mi silu, obrovskú slobodu a rozhodnutie...pokračovať v jazde ...rásť vo viere a neostať stáť...
Bol piatok 21.jún 2002....piatok je pre mňa vždy sviatok lebo je dňom odchodu Ježiša Krista z pozemského života...to mi stále hovorila moja babička.Preto sa asi vždy v piatky začínajú v našom živote významne vecí...aj obrúčky sme si kúpili v piatok a hneď večer požiadal Miňo mojich rodičov o moju ruku. Nakoniec aj vy ste sa v piatok večer narodili pre NEBO.
Nikdy na to nezabudnem...vošli sme do bytu...bála som sa do neho vstúpiť...a ešte viac som sa bála vstúpiť do Vašej izby. Dvere boli ako vždy a tak ako aj náš vzťah...vždy otvorené...! Na skrini na vešiaku viselo to nové tričko, ktoré si si Lucík zavesila iba pred chvíľou lebo sme ti ho pred odchodom darovali k narodeninám .Už sme ale vedeli, že si ho nikdy neoblečieš....takže tam visí na skrini do dnes a už som vedela aj to ako syn skonáva v matkinom náruči !Potom som chvíľu iba tak stála na prahu vašej izby... a v tom som zbadala tu barlu. Ten smer jazdy pre náš život, ktorú ani netušíme do dnes kedy si ju tam vyvesila...!
Toto je tá barla...
Vtedy som sa rozbehla zvesila to zo steny a vbehla do obývačky...boli tam už s nami môj švagor aj s manželkou. Najprv sme nemo pozerali na seba a očami hltali tie zvláštne slová...čo má toto znamenať..??? Rozplakali sme sa všetci... a vtedy švagor povedal : tak a myslím si , že toto je jasný odkaz od Lucky pre Vás aby ste vedeli kde odišli...!Manžel má objal a povedal, tak Mami niet pre nás dvoch inej cesty len kráčať spolu za Ježišom aby sme sa raz mohli všetci stretnúť v nebeskom kráľovstve. Dnes už vieme s istotou povedať jednu vec, že toto bolo v našom živote prvým a skutočným odovzdaním nášho života Bohu, do jeho rúk aby mohol konať svoj plán spásy pre náš život.
Každý z nás je pre Boha veľmi dôležitý a v jeho očiach vzácny...a potrebný tak ako ten malíčky dielik v puzzle.Ak ten dielik chýba tak nemôže byť obraz úplný a dokončený...a na to mame slobodnú vôľu.Boh nechce urobiť z nás svojich „otrokov ani slepé husi....“, Ježiš jeho milovaný syn nám prišiel dať slobodu a vykúpenie. A každú a hoc aj tu najtragickejšiu situáciu vie zmeniť na spásu duší a obrátenie celého sveta.
On sa vie nie iba v radostiach ale aj v takýchto ťažkých veciach a chvíľach dotýkať ľudských sŕdc....stačí mať otvorené očí, uší a chcieť ho počuť!
Chcieť mu odovzdať svoj život...!
P.S. a práve ma napadlo, že aj dnes je piatok...preto Vám z celého srdca prajem a vyprosujem, aby sa Boh dnes dotýkal Vašich sŕdc mimoriadnym spôsobom.
