Boli sme pozvaní p. kaplánom Marekom U., s ktorým som sa spoznala v júli na Velehrade na Activ8 a potom o mesiac sme sa znovu nečakane stretli v auguste vo Vysokej nad Uhom na Púti radostí. Včera to bolo do tretice v jeho farností a boli to prevážne mladí pripravujúci sa k sviatostí birmovania ale bolo to II. dekanátne stretnutie mládeže v Prešove a uskutočnilo sa v kostole P. Márie Kráľovnej pokoja.
Vypočuli sme si zaujímavú prednášku, ktorú mal pre nich aj o. P. Hudák o cnostiach, čistote, láske a o Božej milostí.
Potom mal svedectvo Janko minuloročný birmovanec o tom ako koketoval s drogami a nečistotou až sa ho dotkol a zmenil Ježiš. Na jednom duch. cvičení pred birmovkou, keď zažil jeho lásku..., že Boh ho neskutočne miluje a zažil odpustenie hriechov.
Potom sme prišli na rad my s manželom o tom ako prežívame naplno život s Kristom aj po strate svojich detí a od mladých sme dostáli dve zaujímavé otázky.
1.otázka bola, „ako dlho Vám trvalo zmieriť sa so stratou svojich detí.“
Trvalo to skoro rok a ja som si myslela, že to musím niesť...že sa to tak patrí a sluší, lebo som veriaca..., že takto by to chceli aj naše detí ale veľmi som sa mýlila. Zažila som osobne stretnutie s Ježišom a pochopila som slová sv. písma „ moje jarmo je príjemné a moje bremeno je ľahké...“ Pozvala som Krista do svojho života ale nie ako hosťa, lebo hosť príde k nám iba na chvíľu alebo na pár hodín. Vtedy si dáme na všetkom záležať, všetko je upratané, navarené, nachystané, uhladené, no jednoducho aj rodinka je tip top ! Ale nemusí to vždy byť tak a niekedy to môže byť iba pretvárka aká sme úžasná rodinka. Tak je to niekedy aj v našom živote s Kristom.Ja som ho prijala ale ako svojho pána a Kráľa, odovzdala som mu celý svoj život aj s týmto mojím krížom, bolesťou a smútkom. Prežila som svoje Turíce a osobné stretnutie s Kristom a prijala som, že to všetko je plán Božej spásy aj keď tomu ešte celkom nerozumiem prečo je to tak ?Ale jedno viem, že pre mňa je to obrovská milosť od Boha pracovať na jeho pláne spásy.
2. otázka znela. „ A či to bolí ešte aj teraz ?“
Áno bolí stále a veľmiiii...
Ak mam pravdu povedať, tak s týmto sa zmieriť nedá...lebo fyzický nám chýbajú každý deň, stále je ich miesto prázdne, nikto a nič nám ich nenahradí a ničím, nikdy ich miesto nezaplní. Na takýchto a iných stretnutia hľadám v každom dievčati niečo z Lucky a v každom mladom chalanovi hľadám svojho syna ! Učíme sa s tým iba žiť a vieme, že je to iba nejaký čas odlúčenia ale raz budeme spolu vo večností...!
Potom bola sv. omša a na jej konci ma veľmi oslovili slová p. dekana ,
„Vy /mladí/ si predsa nezaslúžite, aby ste pili iba špinu zo stoky tohto sveta, Vy mate piť čistú vodu, vodu z prameňa spásy.Vy si nezaslúžite hladovieť v tomto svete bez lásky, keď mate pokrm večný v eucharistii.Vy si nezaslúžite blúdiť a stratiť sa v temnotách tohto sveta...ale nebojte sa, ak si vezmete na cestu svetlo Kristovo, tak nemajte strach kráčať po svojej diaľnici života až do večností .“Boli to slová veľkého povzbudenia pre mladých...veď všade sa im dostávaju iba slová odsudenia a slová o tom aká je tá dnešná mládež zlá.
A nakoniec to pekné stretnutie bolo zakončené koncertom chvál spoločenstvom Maranatha .
S Tebou je lepší jeden deň, s Tebou je lepší krátky čaaas, než inde tisíc....
