A sú tu znovu Turíce ... dnes je päť rokov , čo som sa stála skutočným svedkom Kristovým. So mnou to nebeský tatko nikdy nemal, nemá a ani mať jednoduché to nebude. Som jednoducho typ ktorý ho hľadá, dohaduje sa a kričí na neho. Chcem ho spoznávať stále viac a viac do hĺbky, výšky a šírky ...tak ako mi to len moja ľudská prirodzenosť dovolí a chcem o všetkom dôkazy. Až keď ma o všetkom presvedčí a potom ešte príde aj ovocie vtedy uverím a prijímam bez výhrad ako aj ten najťažší kríž. No jednoducho som celý život rebelujúci boží miláčik, ktorého si Boh skúša a čistí ohňom, tak ako sa v peci očisťuje zlato a striebro.
To čo som zažila v roku 2003 a dnes vám chcem o tom vydať svedectvo rodí dobré ovocie, tým ovocím je môj veľký pokoj, láska a radosť v srdci aj napriek bolestí, ktorú v sebe nosím. Verím, že to ovocie aj rozdávam... a ešte budem môcť rozdávať okolo seba iným ľuďom. Ježiš má vedie životom, tak ako mi sľúbil.... a presviedča má o tom každučký deň už päť rokov.
Bola nedeľa zoslania Sv. ducha a ja som nič z toho nevnímala iba to, že sa blížilo prvé výročie od smrti našich detí. Celý rok som sa to snažila niesť čo najlepšie a najstatočnejšie ako som len vedela, lebo som si myslela, že sa to tak patrí na mňa ako kresťanku a určite by si to tak aj naše detí priali. Plakala som iba keď som bola osamote aby som tým nikoho nezaťažovala a aká som bola len hlúpa.
V tú nedeľu som už mala hroznú krízu, ktorú som už nevládala niesť...a aby som tým nikoho nezaťažovala tak aj teraz som išla do samoty na našu záhradu. Po ceste som sa rozhodla ísť na koľaje a skončiť s týmto životom. Prišla som na koľajnice a vôbec som sa nebála smrti, mala som pocit, že to je to najlepšie vykúpenie pre mňa z tej neznesiteľnej bolestí. Pamätám sa na to ako dnes, že som vedela, že Ježiš ma zato nepotrestá a nepošle do zatratenia ale naopak vezme ma k sebe lebo vie akú mám hroznú bolesť. Tak som si tam sedela a čakala...nejaký hlas mi hovoril, že život tu a bez detí nemá aj tak nijaký zmysel a že zbytočne trpím keď to môžem ukončiť...ako mi môže byť už dobré, tak načo zbytočne čakať. A potom som začula tichučký hlas „mami, mami prosím ťa nerob to !“ Veľmi som sa potešila tomu hlasu a začala som sa obzerať okolo seba ale nič, nič som nevidela detí nikde a ani ten sviňa vlak nešiel...Rozplakala som sa a povedala som Bohu prečo si má takú nemožnú stvoril veď si nedokážem ani vziať život ! Nedokázala som to ani na prvé Vianoce s liekmi ani teraz nejde práve tak dlho žiadny vlak, pozri aká som nemožná, neviem si vybrať ani správny čas.....Utekala som na záhradku s tým, že chvíľu si tam počkám a pôjdem to skúsiť znovu, keď pôjde vlak. Vošla som do chaty a začala som kričať na detí „Lucia, Drahoš, detí moje milované kde ste,...kde ste mi odišli, prečo ste má takto opustili...??? Prečo, prečo, prečo...??? Veď ste mi to sľúbili, že má nikdy neopustite, tak kde ste?? Hodila som sa na zem a začala som hrozne plakať a kričať, v tom som na stene uvidela niečo malé a vedela som, že to tam zavesila naša dcéra. Bol to krížik a bola to prvá vec, ktorú tam doniesla a ešte svätenú vodu, ktorou to tam všetko vykropila. Vtedy ani netušila, že mi tam pripravuje sväté miesto...Vtedy som začala kričať na toho čo si tam len po tichu visel a mlčal...toho ktorý mlčal už skoro rok. Ak si vôbec živý a ak si Boh tak kde si bol keď som tam v krvi svojho syna kľačala...keď som ťa tak veľmi prosila o pomoc a ja som ti verila, že Ty máš tu moc mi ho vrátiť späť a dať mu znovu život. Koľkých si už vrátil späť....keď som ti kričala aby si mi moju jedinú dcéru nebral lebo ja ju veeeeľmi potrebujem...Za svojho života si vzkriesil mladíka, ktorý mal 21 rokov aj môj syn mal presne toľko rokov a ty si to neurobil nič aj keď si to mohol. Píše sa, že ti bolo ľúto jeho matky...a mňa ti nebolo vôbec ľúto ?? Vraj si videl vieru tej matky a čo moja viera tú si nevidel, nestačila ti... ?? Vtedy som sa vysilená dvihla z dlážky lebo som už nevládala ani plákať ani kričať...posadila som sa a začala som spievať pieseň Mária ochranná...Pieseň, ktorú sme si s mamkou tak veľmi radi a často spievali. Spievali sme si ju najmä keď sme spolu niečo pekné robili napr. piekli na sviatky, robili stromček, upratovali a tak. Mamka si veľmi uctieva P. Máriu a tak tieto piesne sú u mňa spojené s mojimi najkrajšími zážitkami z detstva.. Keď som ju dospievala ,tak som cítila do vtedy nepoznaný, zvláštny a sladký pocit....tvoj pokoj Pane, lebo pokoj, ktorý ty dávaš nie je z tohto sveta. A v tom zvláštnom tichu som počula tvoj hlas : „ Ja som bol tam vtedy s Tebou...držal som ťa v náruči, inak by si tu bolesť nebola vydržala...ty nepoznáš ten zvláštny pocit, ktorý si mala..?? Videl som tvoju vieru a počul som ťa ...ale nemohol som nič urobiť, lebo sa musela naplniť otcova vôľa...! Neboj sa....ja Ti budem pomáhať a budem s Tebou do konca tvojho života !“Ostala som ticho ...bola som s ním a on má držal stále v náruči...chcela som ten pocit jeho lásky mať navždy ...!
A vtedy som povedala „ áno Pane ale dovoľ mi aspoň jednej duší hovoriť o Tebe, že si živý a pravý Boha a priviesť ju späť na cestu k tebe a do neba .“
A ty si mi Pane Ježišu zázračným spôsobom dovolil hovoriť o Tebe nie len jednému človeku ale už stovkám a možno aj tisícom ľudí...Vtedy som ani nevedela o čo ťa Pane prosím a dnes viem, že každá prosba je u teba už vopred vyslyšaná...Chválim ťa a zvelebujem za všetko čo si mi dal v mojom živote a preto, že v Teba vkladám dôveru prosím vylej svojho Ducha Sv. aj dnes hojne na túto zem tak ako ja dnes s istotou viem, že si ho vtedy vylial na mňa. Toto bol deň kedy boli pre mňa tak ako kedysi pre tvojich učeníkov „ Nové Turíce.“
Ale keď zostúpi na vás Sv. Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme. Sk,1- 8.
Pane použi si má nech som Ti aj naďalej tvojim svedkom a nástrojom v tvojich rukách, a daj mi silu hlásať o Tebe najmä svojim životom. Pane prosím zlom dnes svojou láskou každé srdce...., tak ako si zlomil to moje !!!
P.S.....potom ma tam našiel môj manžel, ktorý ma celý čas hľadal....
