Vivat Igi...

... fakt má nenapáda žiaden lepší nadpis, nech rozmýšľam ako rozmýšľam. Napriek tomu všetkému my to nedá od včera večera pokoj.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Nezvyknem často pozerať telku, iba tak sporadicky. No včera večer, to stalo za to. Posledne dní sa cítim večer nejaká unavená, bude to asi tou zmenou času, počasím a tou jesennou melanchóliou. Nechce sa mi už ani len sedieť za počítačom a tak tomu bolo aj včera večer. Manžel dorazil z práce, tak som sa k nemu usadila pred televízor..

Práve začínala relácia Modré z neba. Priznám sa, že vôbec nemám tieto relácie v láske.

Najprv tam plakali nejaké baby kvôli kolotočom. Dcéra vysnívala adrenalín, pre svoju mamu. Nechápala som prečo. Prečo, tam plaču, keď sú zdravé, majú aj prácu a sú v poriadku. Viem, každý svoje emócie prejavuje iným spôsobom. Bolo to vysnívané pre mamu z lásky. Beriem to. Ale to čo nasledovalo potom, nás oboch s manželom dostalo.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo?

Pre tento krásny životný príbeh matky Daniely a jej syna Igora, ktorý je vo veku nášho syna. Už dvadsaťšesť rokov sa o syna stará sama. Manžel to po dvoch rokoch neuniesol. Neuniesol synovu diagnózu.

Neskutočné nádherní ľudia.... z ktorých vychádzal pokoj, pokora a láska. Tento príbeh mi dal veľmi veľa...veľa sily a povzbudenia. Niesol to nádherné posolstvo života. Posolstvo nikdy to nevzdať a neprestávať v živote bojovať. Klobúk dolu pred touto ženou. Ženou, ktorá nefňuka a prijíma to, čo jej nadelil život. Život jej nadelil ťažký kríž, no ona dokázala zo svojho postihnutého syna vychovať človeka, z ktorého išla neskutočna charizma a sila.

SkryťVypnúť reklamu

Veď si to tu pozrite aj sami....

 http://video.markiza.sk/archiv-tv-markiza/modre-z-neba/34134

Všade naokolo, kde sa len pozriete sa to už hemží vencami a náhrobnými kyticami. Už týždeň má chytá melanchólia, smútok, ktorý sa mieša s veľkou bolesťou a z ešte bolestnejšími spomienkami. Je tu znovu ten čas...čas dušičkový.

 No ešte nebola ani pamiatka zosnulých, nenechajú nás prežiť ani túto bolesť a už nás bombardujú koledami a vianočnými darčekmi. No čo už, biznis je biznis.

Keby ste vedeli, ako Vám všetkým závidím. Závidím Vám aj tú krízu, aj všetky starostí a problémy života....závidím Vám, že mate detí. Závidím Vám, že sa už teraz trápite z čoho nakúpiť darčeky a všetko potrebne na sviatky.

SkryťVypnúť reklamu

Ja už zajtra zanesiem svojim deťom „Vianočne darčeky".... na hrob.

Vlastimila Krafčíková

Vlastimila Krafčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  126
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mamina dcéry Lucky a syna Drahoša, ktorí už nie sú tu na zemi...Učím sa nanovo žit s touto ťažkou ranou. Žiť bez mojich milovaných...,je ako žiť bez slnka. Nohľadám svetlo aj v tmách a vodu na púšti. Poviem Vám, že je to veeeľmi ťažké...ba niekedy až nezvládnuteľne ! No na tejto zemi, sa na všetko dá nájsť riešenie...iba život sa nedá vrátiť späť a nedá sa ničím nahradiť! Zoznam autorových rubrík:  čo mi život vzalmoja záhradkafoto-začiatkyčo mi život daliba moje spomienkyčo má vie vytočiťviera"z Luckineho perá"moje svedectvaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

141 článkov
INESS

INESS

108 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,074 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu