Práve mi do okien nakúka decembrové slniečko...z cedečka mi znejú nádherne piesne pre Máriu od Melindy Dumitrescu. Pre Máriu, ktorú si Ty tak veľmi milovala drahá moja dcéra.Dnes máš meniny a ja dnes prosím tu Máriu, aby Ti povedala ako ťa veľmi ľúbim.....posielam Ti tam hore pozdrav.A zároveň som si spomenula aká si bola úžasná ako si Ty vedela byť darom nie len mne a tatinovi, ale aj mnohým ľuďom, ktorí na Teba nemôžu nikdy zabudnúť. Lucia v preklade znamená "nositeľka svetla" a Ty si to svetlo skutočné nosila všade kam si vstupila...
Bol začiatok mája v roku 2000 a Ty si mala akademický týždeň. Čakala Vás maturita, vonku bola nádherná a mimoriadne teplúčka jar, tak si sa rozhodla, že sa so spolužiačkou Zuzkou budete učiť na našej záhradke. A ja som bola pre Zuzkinu mamku zárukou, že sa tam budete naozaj učiť.Aj ste sa naozaj učili a v prvej relaxačnej prestávke ste pleli a okopávali redkvičku. Potom sme si urobili dobrú kávičku a Lucinka vytiahla ako inak svoju gitaru a začali so Zuzkou spievať. Odrazu sa zjavil pri bráničke jeden pán z našej záhr. osady, ja som samozrejme stuhla, lebo som si myslela, že sa sused prišiel sťažovať, že ho tým rušíme. On tam stal ticho a ja som bola ticho tiež čakala som čo sa bude diať? Oni dve spievali ďalej lebo ho nevideli, keď skončili a ujo to ukončil potleskom, tak ste mali vidieť tie dva páry prekvapených krásnych dievčenských očí. Na druhý deň mi dotyčný pán povedal, že sa cítil ako v nebi a že nikdy v živote ešte taký spev nepočul. Hm, aj tak mi to bolo stále veľmi čudne a aj tak som to nechápala. Až o pár týždňov neskôr sa zastavil pri nás s manželom a pýtal sa nás kedy bude ešte naša dcéra tak „ bohovský „ hrať a spieváť tu na záhrade, lebo takéto piesne a spev nikdy nepočul. Manžel na mňa nechápavo pozrel a mne až vtedy konečne dochádzalo, že to bolo spôsobené tým, že Zuzka a Lucka spievali s láskou Bohu a boli to gospelky. Ktoré asi náš sused nikdy nepočul...ťažko by ich bol ten starý pánko počul za socializmu na našich veľvyslanectvách v zahraničí, kde pôsobil.
Neznášam to slovo, ale o pár mesiacov už tento ujo počul tie „ bohovské melódie“ priamo hore. Práve takto pred Vianocami podľahol ťažkej operácii žalúdka a už sa nikdy neprebral.
Verím, že už je Vám tam spolu hore všetkým dobre a určite tam hraješ Lucík môj na svojej gitarke. Tak veeeeľmi rada by som ťa znovu chcela počúť....
A pri tom stačí tak málo.... , aby sme mohli, tak veľa urobiť !
