Pobozkala som ju, pritisla k srdcu.... a hladím si ju, lebo viem ako sa jej nežne dotýkali Tvoje prsty, ako krásne vyludzovali melódie. Prichádzajú krásne spomienky na Teba a na poslednú pieseň, ktorú si na nej hrala bola to „Tichá noc.“
Prichádzajú znovu Vianoce.. a ja som v tie prvé až kričala z celej sily vo svojom vnútri, že ich neznášam, že ich nenávidím, že už žiadne Vianoce nechcem....
Ale nikto ma nepočúval a Vianoce aj napriek tomu boli, sú a aj budú !Potom prišla na rad Tichá noc, svätá noc...mne sa urobila hrča v hrdle a vybehla som s plačom o pol nocí s kostola.
Ale dnes mam pred očami a v spomienkach tu, ktorú si mi zahrala Ty a vtedy...dnes už viem, že to bolo preto lebo to bolo naposledy...a na Vianoce by si mi ju už zahrať nestihla.
Bol začiatok júna a my s manželom prichádzame unavení zo záhradky ako kone, veď viete koľko je roboty na záhrade o tomto čase. Vystupujeme z autá a vchádzame do vchodu, približujeme sa k dverám a počujeme zavíjať psíka... Čím bližšie k bytu tým sme si istejší, že to vychádza od nás a je to náš pes. Ja hneď reagujem a hovorím manželovi „ ja tie naše decká roztrhnem jak žaby, čím sú starší tým sú asi blbejší...!“
Môj manžel sa tomu ešte smeje a hovorí „ mami hold malé deti pijú mliečko a veľké pijú rodičom krv...“
Šahám rovno na kľučku detskej izby...jasne sú doma obaja a naša milovaná Lucinka práve začala Tichú noc. Chvíľku som ostala ticho stáť a počúvala som..., ale jasne, že náš spevák sa nedal ani pred nami zahanbiť a začal árie. A ja som sa vtedy nechala uniesť hnevom, jasne že iba preto aby sa zase nesťažovali naši milý susedia, mimochodom oni sa radi sťažujú aj teraz ! Ako každá mamina som spustila „ Vy snáď nie ste normálni...?“
Zatvorila som za sebou dvere a všetko stíchlo...sadala som si do kreslá a počula som iba vzlykot našej dcéry.Vošla som znovu do izby a sadám si k nej „ Luci prepáč ale toto nie je normálne, teraz v júni hrať vianočnú pieseň...“ Bola ticho a ja sa pokúšam znova „ keby aspoň ten pes nazavýjal...bolo vás počuť až vonku a vieš aký je náš sused, vieš ako mi na celú chodbu nadával, že som ku... a p..., keď nám vytiekla nová práčka...Utrela si slzy a vzlykajúc mi povedala „ mami ale ja som nič zlé nespravila, ja som Ti teraz chcela zahrať túto krásnu pieseň lebo Vianoce majú byť v našich srdciach po celý rok a nie iba tri dní v decembri.“ Máš pravdu Lucinka...teraz to už viem stopercentné, prepáč mi to a moc ďakujem...!
Ja verím, že si to ešte zopakujeme a ešte radostnejšie...tam hore.
Preto si poďme dávať pozor možno práve dnes... a možno práve v tomto pred Vianočnom čase na slová ktoré vypúšťame z úst. Lebo slová majú silu a moc ...liečiť ale aj zraňovať !
A čo keď to dnes už bude navždy..?
