Zovšadiaľ sa na nás valia správy o tej hroznej tragédii....
Včera to bola obec Polomka v okrese Brezno. V roku 2002 to bola obec Telgárt v okrese Brezno. Iba niekoľko kilometrový rozdiel a možno iba chvíľková nepozornosť vodiča, alebo precenenie svojich schopností ? Neviem.
Ešte aj presne na deň...."21"...iba mesiac iný.
Záchranár s trasúcim sa hlasom hovorí : „ zomierali a odchádzali nám tu ľudia pred očami...bolo to strašne.“ Pre neho to boli to cudzí ľudia.
No mne v rukách tam vtedy odchádzal môj milovaný syn...časť môjho ja. Darmo som kričala, aby neodchádzal, aby ma tu nenechával. „Prosím syn môj veď má neopúšťaj, neopúšťaj ma !“
Nič nepomáhalo.
Potom som sa dostála hneď vedľa, kde ležala druhá časť môjho ja – moja milovaná dcérka, ktorej práve robili jednoducho dieru do hrdla. Vraj aby jej pomohli, aby mohla dýchať. No, a nepomohli...
Neviem ako som to všetko mohla vydržať...ako, že som to všetko zvládla ?
Potom sa dvíha do výšky ten červený záchranársky vrtuľník, ktorého zvuk neznášam z celej duše a privádza ma do zúfalstva. A teraz tu na mňa zíza z obrazovky...letí do Banskej Bystrice. Znovu to isté... Rosweltova nemocnica.
Nepomohlo ani to...aj dcérka nám odišla.
Ešte aj ten čierny vak, ktorý vkladajú do pohrebného autá veľmi dobre poznám. Tlačia sa mi slzy do oči....
Aj teraz v ňom boli synovia a dcéry, iných matiek a otcov.
Otvára sa moja skoro sedem ročná rana....nemyslela som si, že to bude ešte znovu takto veľmi bolieť !
Prežívam to nanovo... Bože bola by postačila aj jedna rakva, ale aby toho bolo viac, tak tam stali rakvy dve. A teraz budú až v troch rodinách stáť po dve rakvy. Bolesť to dvojnasobná....
Drahí rodičia, synovia, dcéry a všetci príbuzní, skladám Vám hlbokú a úprimnú sústrasť !
Viem, čo v týchto chvíľach cítite...a viem, že by ste boli ochotní darovať svoj vlastný život, za život svojich milovaných. Tak ako ja vtedy. Bola by som im dala aj svoje srdce, len aby žili. Aj keby ste dali všetko, čo mate na tomto svete. No nejde to...
Nepomôžu Vám ani otázky typu „prečo“, lebo nedostanete na nich nikdy a nikde odpoveď.
Už nič nebude, tak ako bolo predtým. Už sa to nedá zmeniť...
Tu hroznú bolesť a neskutočný žiaľ, nezmiernia ani tie anjelský najkrajšie slová...jednoducho na to niet žiadnych slov !
Nech Vás Boh žehná a dá Vám mnoho síly, aby ste to zvládli.
Budete jej potrebovať veľmi veľa...a už na celý život.
