Nemali šancu na prežitie....Boh neponúkal ani hríby v ruke pri tej ceste a ani čučoriedky vo vedierku aby bolo večer na chľast..!
Nebol ani súd s tým vodičom...odišiel si domov a nikdy viac sa ani neozval...nenapísal nám ani slovko ospravedlnenia, hoci ako sa hovorí, že papier znesie veľa.
V dokumentoch ak sa tak dajú tie papiere v ktorých bolo mnoho nejasností nazvať mal našu adresu a my jeho. A nemáme pocit nenávisti...
Pri vyšetrovaní nehody nebolo dodržaných mnoho úkonov, ktoré sú potrebné pri takýchto závažných nehodách a manžel to veľmi dobre vie ale kolega mu to poprel do očí a neboli ani vypočúvaní očití svedkovia... ( tí z tými hríbmi a čučoriedkami), ktorí k tej nehode určite príspeli, tam podľa polície neboli.
Bola nám odopretá dokonca ešte aj rekonštrukcia nehody. Chceli sme vedieť iba pravdu ale nedopátrali sme sa jej...ale necítim nenávisť ani ja ani môj manžel.
Keď sa ma krátko po tom spýtal jeden salezian, ktorého si veľmi vážim či necítim nenávisť, ktorá by bola v mojom prípade určite aj na mieste. Ja som sa ho spýtala a čo je nenávisť...lebo ja ju nepoznám a neviem čo to je ale jedno viem určite, že moje srdce je naplnené obrovskou bolesťou a už sa tam nič nevojde.
Bola mi daná viera v Boha už v detstve mojimi rodičmi za čo im ďakujem a bola v mojom živote aj dostatočné preskúšaná. Mám mnoho osobných dôkazov o jeho existencii... a ja som odovzdala vieru svojim deťom podľa možností tej doby a podľa svojich schopností.
Nenávisť je hroznou rakovinou duše...
Svet pomaličky chradne a zomiera na nedostatok lásky.
Mame tendenciu sa stále iba na niečo sťažovať, stále na niečo a niekoho nadávať a obviňovať.
Ale aj na ňu je pomoc a liek a je tu nato Božie slovo : odpusťte a bude aj vám odpustené..., doprajte a bude aj Vám dopriate..., milujte a budete aj vy milovaní....
Viem, že nie sme sami... a je nás mnoho takých rodičov a prípadov na miliony a ak to niekto prežil lepšie ako my tak si rada nechám od Vás poradiť.
