Posledný krát som vás spolu videla na Veľkonočný pondelok...toto mi zostalo v pamäti.
Prišiel si k nám, zazvonil a tak veľmi jemne a decentne si okúpal či skôr iba ošpliechal našu dcéru. Lucka sa potom z toho veľmi smiala, že čo toto bola za kúpačka, tak si jej sľuboval, že uvidí na budúce...........ale už žiadne nabudúce nikdy nebolo a ani nebude.
Potom sme prišli zo zádušnej sv. omše a každý, kto k nám prišiel a káždy kto nás stretol a aj potom ešte dlho po pohrebe sa nás ľudia pýtali, kto bol ten plačúci mladý muž, ktorý tak veľmi plakal na cintoríne a aj v kostole...Áno bol si to Ty, ktorého srdce bilo pre našu dcéru...
Potom sme sa vídali často a vieme ako veľmi často si presedel celé hodiny pri jej hrobe...bolo mnoho Tvojich otázok prečo ...? Lucka neodpovedala....a my sme bohužiaľ nevedeli odpovedať ani na jednu z nich. Vedela som Ti vtedy povedať s istotou iba jedno, že viem určite, že Lucka odchádzala veľmi šťastná...
Pamätáš ako som Ti potom raz pri hrobe našej dcérky povedala, že Boh už ma pre Teba určite pripravené iné užasne dievča. Hmm...vtedy som asi ani ja sama tomu neverila...ale chcela som Ťa jednoducho veľmi potešiť, aby si už netrpel !
Prešli dva roky a ja som na škole spoznala jedno užasne dievča, ktoré mi prirástlo veľmi k srdcu a po čase ma začalo volať maminou...a o rok nato sa stála Tvojou manželkou.
A od toho času ste začali chodiť k jej hrobu už dvaja....a neprestáli ste dodnes. Viem, že ten venček s jednou veľkou ružou, je na jej hrobe aj tento rok už po siedmy krát od Teba.
Aj keď sme sa nestretli...neviem, či už sa zdržiavaš tak dlho pri jej hrobe ako pred tým.
Možno už je to kratšie a možno aj zriedkavejšie ale aj tak to veľmi hreje..., že si nezabudol.
Ďakujeme Vám obom...a hlavne obdivujeme to užasne dievča - Tvoju manželku, ktorá dokáže chápať tú hlbokú stopu, ktorú zanechala naša dcéra v Tvojom srdci.
Naozaj ešte raz vďaka Vám P a S !!!
