Ľúbim kvety, ľúbim vtáčky,
každú hračku maličkú.
Zo všetkého najviac ľúbim
svoju drahú mamičku....
Toto bola prvá báseň nášho syna Drahomíra..., keď si začal chodiť do materskej školy a ja viem, pamätám si, že to nebolo na deň matiek vtedy sa oslávovalo iba MDŽ.
Nezabudla som a práve dnes má hneď ráno napadli tieto Tvoje slová....a ten Tvoj úsmev.Nezabudla som a nikdy nezabudnem...stačí mi zatvoriť si oči.
Viem, že by ste tu radi dnes boli so mnou a vlastné aj tu so mnou ste...len už tie slová by boli iné.
Aké to neviem...viete to iba vy a ja si musím na ne počkať...počkať až na večnosť...!
Čo je to jeden ľudský život...??? Jenom muška zlatá...
A možno by ste už učili svoje detí túto básničku...aby ju recitovali svojim mamičkam.
Toto sú naše slniečka....
