Bol 25 jún 2002... presne taký horúci deň ako ten dnešný. Hodiny ukazovali 15.00 hod. a mi sme Vás s vypätím všetkých síl vyprevádzali na Vašu poslednú cestu...
Všetci sa báli či to zvládnem..., vždy som Vás predsa vyprevádzala na každú cestu....,vždy ste čakali vo dverách na moju pusu a krížik na čelo, vždy som Vás čakala kedy sa mi vrátite späť.
Tak som vedela, že to musíííím zvládnuť aj teraz...
Pamätám sa iba ako sme vstupovali do domu smútku...ako by to bolo iba v zlom sne.
Pred nami stáli dve biele rakvy, už to neboli postieľky do ktorých som si Vás ukladala. A v nich ste boli Vy moje jediné milované detí....potom nasledovali tie najbolestnejšie bozky na rozlúčku, krížik na čelo a moje zvolanie Lucka...Drahoš...posledný pohľad na Vás...!!??
Potom ma od Vás odtrhli aby mohli prikryť vaše postieľky v ktorých budete čakať na vzkriesenie.
Potom mi už znela v ušiach iba pieseň, ktorú milovala a toľko krát na gitare mi ju hrala Lucka,„ Vždy je s nami tá čo viem, že ľúbi....prosíme ťa každú chvíľu Matka drahá daj nám silu Mária Ty naša kráľovná...“
Potom už neviem nič mám z toho okno... už len tá obrovská čierna jama...nad ktorou som kľačala...
Potom prišla ku mne nejaká páni, dala mi sústrasť a povedala mi, dnes je v Medžugorí výročie príchodu P.Márie a jej prvého zjavenia...tak si asi prišla aj pre vaše detí aby ich odprevadila do neba..!
Vďaka Ti nebeská mamka..., že si si ich vzala so sebou a dnes máš aj Ty výročie.
A ona naozaj dáva mi silu, stojí pri mne... drží má za ruku....a posiela na pomoc ľudí...!Posledným a najkrajším darom je Vaša sestra a naša dcéra Damiána, ktorú ste nám Vy vyprosili...,
ktorá Vás veľmi ľúbi a toto o Vás napísala, lepšie by som to nevedela ani ja napísať :
http://baginova.blog.sme.sk/c/146491/Dal-som-vam-svojich-anjelov.
Ďakujem Dami za všetko.....!!!
p.s. 1 účelom článku nie je sebaľútosť...potrebovala som to iba dostáť dnes zo seba von a podeliť sa o to s vami....
p.s. 2. a ďakujem Vám všetkým, ktorí ste si to prečítali...
