Bol rok 2002 a mi sme sa tešili na jeseň, že tam už do tej vysnívanej dedinky pôjdeme. Aj sme šli ale iba dvaja zo štyroch...dva miesta v aute ostali prázdne.
Prišla som pred ten krásny chrám sv. Jakuba a zaliali ma slzy...slzy hroznej bolestí, že už tu nie si... a ja som Ti to predsa sľúbila.
Každé jedno miesto bolo pre mňa plné bolestí... mojej ale aj Tvojej mamka Mária. Tam na tom mieste si povedala, že si kráľovná pokoja a ja som ťa tam celých sedem dní prosila o ten pokoj do duše.
Počas týchto dní som si uvedomila, že Ty si tá jediná, ktorá vidíš do môjho srdca...Ty si tá čo veľmi dobré poznáš túto bolesť... a predsa si s pokorou prijímala Božiu vôľu a rozjímala si o všetkom v tichostí svojho srdca.
Nadišiel čas odchodu a ja som sa v slzách lúčila s týmto miestom... a prosila ťa buď mojou patrónkou, mami sprevádzaj má...nauč ma to a veď ma k svojmu synovi.
Nevedela som čo bude nasledovať a či sa ešte na toto miesto vrátim...
Vraciam sa tam skoro každý rok... a aj teraz 14.9.2008 po šiestich rokoch som sa tam znovu vrátila.
Teraz viem, že je to naozaj Tvoje miesto, miesto pokoja, modlitieb, vyslyšaných prosieb, uzdravení a obrátenia nespočetného množstva ľudí, ktorí tam prúdia z celého sveta.
Bola nedeľa a plný chrám stála som pred tvojou sochou a pripravovala sa na sv. omšu. Upútala má jedna mladá černoška, ktorej tváričku si budem ešte dlho, dlho pamätať...pretlačila sa pred sochu a ostala tam stať vedľa mňa. Po pozdvihovaní, keď kňaz zdvihol živého Krista... sa nahlas niesol jej nárek chrámom. Bol to srdcervúci plač...tak som sa začala za ňu modliť a pristúpili k nej ešte dve ženy a spolu sme sa modlili. Z jej vzlykov som iba pochopila ako nahlas volá na nebeskú mamku a niečo jej opakuje. A potom na znak, že sa jej odovzdáva...natiahla svoju ruku k nej .
A takéto zázraky a obrátenia sa tam dejú každým dňom.
Aj keď toto miesto ešte cirkev oficiálne neuznala a práve bola ustanovená nová komisia na skúmanie, ale už sv.otec J. Pavol II. sa o toto miesto veľmi živo zaujímal.
Ja osobne som tam zažila mnohé silné vecí..., ale najmä som dostála svoj pokoj do srdca a učí ma v pokore a tichosti vo všetkom prijímať Božiu vôľu.
Vďaka Ti mamička moja...a ak to bude Božia vôľa tak sa rada vrátim !
