patrí nebeskej mamke Márii, ktorá zažívala pod krížom to čo mne bolo dané zažívať tiež ale na ceste...
Ona je mojou patrónkou, ktorej som vložila svoju ruku do jej dlane aby má viedla k svojmu a môjmu synovi a dcére.
Pretože 1. máj bol aj nezvyčajné sviatkom Nanebovstupenia P. Ježiša tak sme sa ráno najprv vybrali na sv. omšu, kde sme dostáli eucharistiu od našej dcéry. Potom sme si zašli pozrieť sa na jarmok...tam sme dostáli perníkové srdiečka a naša dcéra dostála koníka ale samozrejme zatiaľ iba perníkového.
Po obede sme rozmýšľali o nejakej prechádzke ale ja som samozrejme hneď kričala, že Šíravu už nieeee.... .Tak sme sa vybrali do Vínného...ale nie slepa alebo pivnice ale do dedinky pred Šíravou.
Najprv sme sa stavili u tety Moniky, ktorá nás pozvala lebo mala štyroch malých psíkov biglíkov ale kým sme prišli tak už mali iba jedného...však som krásna dáma ?
Potom sme sa vybrali smerom na cintorín kde leží malý Riško, ktorý chodil do škôlky k našej dcére a v roku 2004 zomrel ako štvorročný na zákernú chorobu. Kým sme mu zapálili sviečku lebo práve 1. mája oslavuje narodeniny...teraz už v nebíčku, tak prišiel k hrobu práve aj jeho ujo Janko.
Vyrozprával nám ako to všetko veľmi bolí, keď odíde taký malý a milý človiečik z rodiny. Bol veľmi prekvapený ale asi aj potešený tým, že práve mi vieme veľmi dobré pochopiť to čo prežíva. Zhodli sme sa na jednom, že s tým sa nikdy nedá zmieriť...dá sa s tým iba naučiť žiť ale aj to chce veľmi veľa času a musí pretiecť ako sa hovorí veľmi veľa vody.
Potom sme sa vybrali k Vínianskému jazeru, kde sme zistili, že nám je to miesto nejaké veľmi známe. Samozrejme prišli sme na to, že aj tu sme pred rokmi boli s našimi deťmi...
Tak som si spomenula na výrok, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš...
Zatiaľ neviem odpoveď, prečo Pán chce aby sme po týchto pre nás bolestných miestach chodili aj s našou novou dcérou...
Asi chce práve cez ňu uzdravovať naše rany!
Vďaka Damka, že si ochotná nás sprevádzať našim životom...že si prijala božiu vôľu...nahrádzať nám naše detí.
A po tomto peknom dní sme ako ináč skončili pred eucharistiou...
