Viem iba to, že mi to písal niekto kto má dobré srdce chcel má tým potešiť a povzbudiť.No mňa zaujal v nej najmä tento citát :
Nakoniec by som dal asi takú myšlienku:
"Keď si na tento svet prišiel plakal si, ale všetci okolo Teba sa smiali, skús žiť tak, aby si odchádzal s úsmevom na tvári, keď všetci okolo Teba budú plakať."
Bolo mi hneď jasné, že je to Konfucius.Keď som to dočítala, tak som ostala ako primrznutá sedieť na stoličke za počítačom lebo toto je citát, ktorý mal náš syn na maturitnom pozdrave. Bolo mi hneď jasne Drahoš, že kto mi to hovorí...znovu si našiel spôsob a človeka aby si mohol so mnou komunikovať. Vy si vždy nájdete spôsob ako mi poslať správu, keď mi je ťažko a keď mi chcete ukázať, že ste so mnou stále.Keď sa cítim ťažko, keď sa cítim opustená...vždy mi to date vedieť.Prišiel si na svet...bola krásna jar, mimoriadne zakvitnuté stromy sa prehýbali pod kvetmi, svietilo slniečko. Niesla som si ťa domov a pred našou dedinou ťa vítala alej rozkvitnutých jabloni. Urobil si svojim príchodom všetkým obrovskú radosť. Nám si bol prvým dieťatkom, starým rodičom prvým vnukom a prvým pravnukom. Ty si bol naozaj takým slniečkom, ktoré žilo svoj život na plno. Bol si dobrým žiakom, už od malička si mal rád všetko čo vrčalo a hučalo a tak si si vybral aj školu SPŠ – Strojníctvo, v pätnástich rokoch si už mal vo vrecku vodičák. Potom si sa hlásil na vysokú vojenskú školu ale kvôli zdrav. stavu ťa neprijali aj keď si skúšky urobil. Tak si po maturite nastúpil hneď do zamestnania, mamina mi vyčítala, že si si nenechal ani posledné prázdniny . Bol si šikovný a pracovitý veď si to zdedil po dedovi a pradedovi. Určite si netušil, že tvoj život bude taký krátky ale zanechal si za sebou veľa dobra a krásnych spomienok a nielen v rodine. Stále mám pred očami tu obrovskú radu motoriek pri Tvojom hrobe a ešte teraz mám z toho hrôzu ale niekto v rodine popočítal že ich bolo spolu osemdesiatdva a že aj to svedčilo o tvojom živote a kamarátstve. Odmietala som aj podnikovú dychovku ale oni sa nedali a povedali nám, že to chcú urobiť kvôli tebe aby sme si to ešte rozmysleli lebo Ty si to vraj zaslúžiš, to má už celkom zložilo. Aj kvetinárka si na Vás pamätá, keď prídem kúpiť kvety na výročie. Stále mi hovorí, že v ten deň už nebolo v celom meste dostáť kúpiť žiadne kvety ani vo veľkoobchode už nič nemali a ľudia stále prichádzali a šomrali na nich. Ja viem veď tam prišlo okolo 1 500 ľudí a možno aj viac rozlúčiť sa s vami a nikto to nečakal ani mi rodičia.Syn môj takže si naplnil Konfuciusa svojim životom do bodky.Aj po šiestich rokoch sú na vašom hrobe stále nejaké kvety a horia sviečky okrem tých našich, jednoducho na Vás sa nedá zabudnúť...a nám to pomáha žiť. Je znovu apríl a čas kedy sa blíži dátum Tvojich narodenín milý synu a je to pre nás veľmi ťažké aj po siedmych rokoch...Neboj moje očí už toľko neplačú lebo už ani nevládzu ale všetci spomíname celé dní na tvoje srandičky a to čo by si nám hovoril. Je toho mnoho...mnoho krásnych spomienok na Teba.
Ďakujeme Bohu za tých krásnych dvadsaťjeden rokov, ktoré nám boli dopriate byť spolu s Tebou.
Verím, že to vieš a preto si zariadil znovu to spojenie medzi nebom a zemou...poznáme tie Tvoje srandičky Drahomír náš...!!!
