Prešlo sedem rokov a bolo odmietnutých mnoho svadieb....jednoducho som to nedokázala. Možno si poviete, že som zbabelec, že na tom nič nie je, no ten kto to nezažil – nepochopí to.Spomienky veľmi bolia...posledná svadba, stužková....a posledný februárový ples a potom už nič jednoducho iba bodka !
Odchádzali do kostola zmierení už s tým, čo som im povedala asi pred dvomi dňami, že to jednoducho nedokážem, nemôžeme prísť. Ešte aj ten spev a tanec ma bolííí.Pán farár začal sv. omšu... mobil v kabele jasne, že skontrolovaný a vypnutý. No keď sa mi z kabely začala liať voda...., tak sa otočil skoro celý kostol. No jednoducho, čo Vám budem hovoriť, líca červené ale nie od zimy...a to moje rýchle hrabanie??? No čo vám poviem...jednoducho nemá na mňa žiadna sliepka.
Ani som netušila, čo to všetko spôsobí a aký aj to má veľký význam.Môj budík bol totižto nastavený na 15 hod., na hodinku Božieho Milosrdenstva, ktorú sa stále modlím. Tak som sa najprv začala modliť za tento veľmi mladučký pár, ktorý práve vstupoval do manželského života.
A potom som povedala : „ Bože ak ma tu chceš mať takto..., tak daj sa mi znovu nadýchnuť...! Daj mi plnosť života, ktorú si všetkým svojim prisľúbil...nech už naozaj sa dvihnem zo svojej ťažkej bolestí a žijem Tvoju vôľu. Daj mi skutočne žiť... a prežívať aj radostí tohto života.“
Potom prišla ďalšia „náhoda“, pri oltári stál mladučký František, za ním bol otec František a preto, že bol do tretice aj sviatok sv. Františka, tak kňaz hovoril o povolaniach života a jedným z nich je práve aj povolanie do manželstva a rodičovstva.Tak to sa mi zdalo, že je tu už príliš veľa „náhod !“
Prvý k nám pribehli svadobný rodičia a Hanka nám povedala : „ Vieš, keď som sa otočila a videla Vás dvoch vzadu, hneď som bola spokojná a šťastná.“
A ženích ? Hneď pri prvom tanci mi povedal : Teta Vlasta, ja som sa obzeral aj na pravo aj na ľavo a Vás nikde. Som taký šťastný, že ste tu so mnou a čo by mi nato povedala Lucia? Lebo ja viem, že oni tu boli so mnou!“ Tancovali sme ďalej a obom nám tiekli slzy. „Tak to si píš, že pri Tebe a v tejto chvíli, ona určite nemohla chýbať...iste si to tam hore zariadila !“
Vytancoval si ma ešte niekoľko krát a ja som mala pocit, že ma vykrúca môj vlastný syn. Bol to nádherný pocit, s Luckou mali k sebe veľmi blízko...pri každej návšteve skončili za počítačom na celé hodiny. Ešte aj deň pred smrťou mu doniesla nové počítačové hry.
Niekedy to o čo nás ukrátia naši najbližší, alebo o čo nás ukráti život, nám vynahradí Boh cez cudzích ľudí. A my sme to s manželom mali možnosť práve túto sobotu ZAŽIŤ !
Prajeme to z celého srdca aj Vám všetkým, aby ste to zažívali, aby ste najmä každučkú takúto chvíľku života vnímali. Vnímali jej hĺbku a nepovažovali ju iba za akúsi náhodu !
Lebo ako mi hovorila naša dcérka : „ Mami nič nie je náhoda...!“
Nech sa môžete všetci, ktorí to potrebujete, tak ako my. Nadýchnuť nanovo života v plností....
