Toto ráno mi dnes pripomenulo ráno z pred šiestich rokov....u nás nastál tiež koniec a to hrozné ticho....ale nie prázdnin alebo áno ? Tak potom pozemských prázdnin, ktoré sme mohli stráviť tu navzájom spolu s našimi deťmi. Je skoro desať hodín a stále je ticho...čo v paneláku nebýva tak často !
Vtedy som nevedela, čo stým hrozivým tichom urobiť, keď som si vtedy vzala do rúk dcérkinu Bibliu našla som hneď na prvej stráne napísanú modlitbu sv. Františka, ktorú som dovtedy nepoznala. Ak sa s ňou niekto ešte nestretol tak ju ponúkam aby ste vedeli o čom hovorím... :
Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja. Daj, aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť; odpustenie, kde sa množia urážky; jednotu, kde vládne nesvornosť. Daj, aby som prinášal pravdu tým, čo blúdia; vieru tým, čo pochybujú; nádej tým, čo si zúfajú; svetlo tým, čo tápu vo tmách; radosť tým, čo smútia.
Pane, daj, aby som sa snažil skôr potešovať iných, než aby mňa potešovali; skôr chápať iných, než aby mňa chápali; skôr milovať iných, než aby mňa milovali.
Pretože len keď dávame – nadobúdame; len keď zabúdame na seba – nachádzame seba samých; len keď odpúšťame - dostáva sa nám odpustenia; len keď odumierame sebe – povstávame k večnému životu.
Amen.
A možno ju tam moja dcéra nechala práve kvôli mne...
Boli to pre mňa veľmi hlboké slova a veľmi aktuálne.Oslovilo ma to veľmi a dodnes sa ju snažím každý deň modliť a dá sa ako aj v mojom prípade modliť v mnohých skrátených podobách.
Je veľmi aktuálna aj pre dnešnú dobu z mnohých stretnutí s ľuďmi vidím ako to všetko veľmi chýba v našich rodinách.
Či nepotrebujeme tak veľmi pokoj najmä ten svoj vnútorný, či nepotrebujeme lásku, svornosť, odpustenie...
Tak poďme stým niečo urobiť...aspoň dnes a aspoň vo svojich rodinách. Hneď bude svet krajší a nám sa bude lepšie žiť...!!!
