Albánsko opúšťame bez Kruje či Tirany, ktoré sme pôvodne tiež chceli vidieť. Pri Tirane nám teplomer ukazuje 39 °C v tieni, v ktorých si spoznávanie mesta neviem úplne predstaviť. Cestou k hraniciam so Severným Macedónskom teda Albánsko pozorujeme už len spoza okien klimatizovanej dodávky a s krajinou sa lúčime s nasledovnými rýchlymi pozorovaniami:
1. Wellness hotely tu stoja na - pre nás - celkom bizarným miestach, kde nič nie je. Pri prašnej viacprúdovke, pri benzínke, či na iných miestach, ktoré ničím neevokujú príjemné prostredie a už vôbec nie čas strávený v prírode.
2. Benzínky a servisy sú na každom kroku a z môjho pozorovania staré mercedesy už zďaleka nevládnu albánskym cestám. Vidieť tu moderné autá každej značky a zvýšený počet mercedesov vnímam asi len tým, že sa to o Albánsku hovorí. Ovocie sa tu dá kúpiť aj na diaľnici, stačí zastaviť v odstavnom pruhu pri niektorej z predavačiek.
3. Albánci si zrejme potrpia na výzor. Zrkadlá a ešte k tomu veľké zrkadlá na celú postavu namontované na dverách z vnútornej strany každej jednotlivej toalety sme videli len v albánskych reštauráciách.
Cesta do Severného Macedónska je únavná. Klíma musí ísť naplno a po hodinách v aute nám už suší oči. Na hraniciach prichádza nádej - padne pár kvapiek dažďa, a hoci to nie je žiadna sláva, mierne ochladenie s príchodom do ďalšej krajiny na ceste to prinesie.
Niekoľkominútový rad na hraniciach sa pomaly kráti, autá pred nami pečiatkuje albánsky colník a potom aj ten severomacedónsky. “Kempovať?” pýta sa nás Severomacedónec pri pohľade na našu dodávku. ”Áno, kempovať.” Colník sa usmeje a podá nám pasy nazad bez toho, aby ich vôbec otvoril. Niečo nám napovedá, že táto krajina môže byť milým prekvapením.
Špeci pečať cez futbal
Dnes je finále EURO 2024, tu neprichádzajú do úvahy žiadne kompromisy, potrebujeme wifinu alebo dobrú krčmu, kde si zápas pozrieme. Teda, kde si ho pozrú chalani. Nám babám na tom až tak nezáleží, hoci špeciálnou atmosférou z tejto výnimočnej udalosti nepohrdnem ani ja. Dnes žiadne hľadanie kempovania nadivoko, dnes sa ide do kempu. “Áno, večer sa tu bude na obrazovke sledovať futbal,” prikyvujú milí chalani na recepcii kempu v meste Struga na pobreží Ohridského jazera. Tak, to by sme mali.
Jazero Ohrid je taký Balaton a mesto Struga taký Senec. A macedónčina? Tú sprvu nevieme vôbec odhadnúť. Znie nám to ako zmeska slovanského jazyka s albánskym šmrncnuté španielčinou? Neskôr sa dočítam, že jazyk je naozaj ovplyvnený rôznymi ďalšími, ale to slovanské gros tam počuť je, hoci nie vždy ho správne vyhodnotíme. „Ďakujem sa povie ´fal´,“ vraví nám miestny. „To je asi podobné ako ´faleminderit´v albánčine,“ uvažujeme. Tak vraj nie, má to byť skôr obmena srbského ´hvala´. Je to fakt zaujímavá zmeska.
Strugu si nakoniec veľmi obľúbime. Prirovnávali sme ju k Sencu, lebo nám mesto prišlo také skôr lokálne turistické s blízkosťou jazera, ale po vnorení sa do mesta ho rýchlo povýšime na severomacedónsky Bern. Teda, nikdy som tam nebola, ale počula som o tamojšom zvyku chodenia do práce skokom a plávaním v rieke Aare. Struga to má podobné, čo tam po Ohride! Z jazera vyteká rieka Čierny Drin a ako si tak cez mesto plynie, skáče sa do nej z upravených brehov aj z mosta a ľudia sa v nej nechávajú na chvíľu unášať prúdom. Skúšame to všetci štyria. Layla ostáva na brehu, hoci by za nami najradšej skočila rybičku záchrany.
Futbal nakoniec pozeráme v jednom z podnikov na promenáde pri rieke. Strugovčania však na rozdiel od nás asi fandia Angličanom.
Zas zmena trasy?
„Ha, tak prechod do Kosova cez hory, ktorým sme chceli prejsť, otvárajú podľa info na webe o 3 dni. Musíme ísť buď cez Albánsko alebo na Skopje a prejsť tadiaľ,“ smutne mávame zbohom horskému prechodu do susednej krajiny. Škoda, mohla to byť pekná cesta.
Na káve a wifine ráno na promenáde pri rieke hľadáme možnosti nášho ďalšieho postupu. Kde budeme najbližšiu noc kempovať? Nadmorská výška je najdôležitejším kritériom. Páčilo by sa mi prenocovať v lesoch pri Bigorskom kláštore sv. Jána Krstiteľa v národnom parku Mavrovo, kadiaľ budeme prechádzať, ale nikdy som tam nebola, romantika mojej predstavy sa od reality môže značne líšiť.
Kláštor
Za vstup do kláštora od nás milý pán pýta 2 macedónske denáre, ale my nemáme nič, len kartu a eurá, s ktorými sme si doteraz cez všetky krajiny vystačili. Nič to, kývne rukou, eurá nechce, púšťa nás aj tak. Dôležitejšie je, aby sme si s dcérou zahalili nohy. Návšteva komplexu nás trochu schladí, je to príjemných 20 minút; nielen z pohľadu schladenia. Je to tu pekné a tiché, ale zas nie na kempovanie. Bola to naozaj len tá moja naivná predstava. Dá to rozum; veď to predsa nie je žiadny stratený kláštor v horách. Návštevníci si ho nájdu, vedie sem asfaltka, hneď pri ňom stojí hotel, ktorý sme si najskôr s kláštorom dokonca pomýlili. Vyzerá akosi podobne.
Spať sa dnes teda bude inde, ale kde? „Aha, o 100 metrov je vraj kemp,“ stáča Andrej prudko auto, keď o niekoľko minút náhodou v navigácii zazrie ikonku stanu a hneď to aj využíva. Je to skôr penzión ako ozajstný kemp. Nakoniec to bola dobrá voľba. Miesta aspoň ako-tak vhodné na divoké kempovanie, ktoré sme doteraz po ceste hľadali, boli skôr znečistené a tu nám penzión dáva „do prenájmu“ celú lúku pod lesom, na ktorej sa Layla ide zblázniť šťastím. Dokonca sa tu aj ochladilo, na lúke nie je nik, a tak máme aj záchody a sprchy v malom domčeku nakoniec súkromné. Aj nejaké túry by sa odtiaľto dali podniknúť, len nás už to ťahá konečne do Kosova.
Pri káve na terase penziónu začujeme od vedľajšieho stola slovenčinu. Dvoch motorkárov sem zavialo rovnako náhodne ako nás a tiež majú problémy s ďalšou trasou. Plánovali ísť do Grécka, ale privysoké teploty im rovnako ako nám nevoňajú, a tak sa Grécka trochu boja. Posielame ich aspoň do Strugy.
Les za našou dodávkou a mini stanom ožije v noci stovkami svetlušiek. Je to nádherné nočné divadlo. Akoby sme boli v rozprávke.
Verdikt
Od Severného Macedónska sme nič nečakali. Pôvodne som chcela vidieť Skopje a prejsť si menšiu túru tzv. 8 vodopádov pri Kamenjaje. Namiesto toho sme objavili riečny kanál v Struge a bludičky na lúke pod horou. Nehovorím, že to bolo to naj v živote, čo som doteraz zažila, ale momentálne mi to stačí. So Severným Macedónskom ostávam kamoška.
