Zvýraznené poučky, nalinajkované zadania s jasným spôsobom riešenia, otázka týkajúca sa preberanej látky, odpoveď získaná z učebnice. Nič viac u nás k úspešnému štúdiu netreba. Aspoň na mojej strednej škole to tak bolo.
V Dánsku dostanete (kúpite si za nemalé peniaze) tri hrubočizné učebnice na mesiac, plné príkladov, porovnaní, spochybnení, úvah, otázok a zadaní. A z tých si máte na základe logiky, prednášok a prehodnotení so spolužiakmi vybrať, čo je dôležité. Vytvoriť si vlastný názor a ucelený pohľad na problematiku a v podstate si, určitým spôsobom, vymyslieť vlastné poučky.
A v tom je ten rozdiel.
Tu nás učia rozmýšľať.
Dostali sme napríklad zadanie, preskúmať možné riziká investícií do rozvíjajúcich sa trhov (emerging markets). Mali sme k dispozícií formulár s bodmi, podľa ktorých sme mali postupovať. Alebo lepšie povedané, mohli postupovať. Zatiaľ, čo niektoré skupiny využili zadaný formulár a vyplnili ho svojimi novonadobudnutými poznatkami, iní si spravili vlastné prezentácie a len si pomohli niektorými z bodov v zadaní. Samozrejme, že tí, čo spravili prezentácie a nedržali sa presne zadania, boli pochválení.
Po prezentáciách sme sa bavili o vplyve kultúrnej rozmanitosti na obchod. Tu sa ujal slova profesor a povedal: ,,Keby som zadal túto istú úlohu v Číne, alebo inej rozvojovej krajine, čo myslíte, koľkí by spravili vlastnú prezentáciu a koľkí by sa držali formuláru? Samozrejme nikto by sa neodvážil, a nikoho by ani nenapadlo vymýšľať niečo iné, ako bolo zadané. Oni by si povedali: Dostali sme úlohu, tak ju splníme, bodka.“ Triedou sa rozľahol úprimný smiech, no mne to prišlo skôr smutné. Čo myslíte, ako by to vyzeralo na Slovensku? Koľkých by napadlo urobiť niečo iné, kreatívnejšie, ako bolo pôvodné zadanie? Nebojím sa tvrdiť že by to dopadlo rovnako, ako v spomínaných rozvojových krajinách. Určite by väčšina vygooglené informácie ani neparafrázovala. Všetko by sme krásne vyplnili, odovzdali a boli spokojní. No to je v Dánsku málo. Tu musíte rozmýšľať, spochybňovať, hľadať iné riešenia.
Tu Vám dajú definíciu z učebníc a opýtajú sa Vás, prečo NIE JE úplne pravdivá. A vy sa musíte vynájsť. Na Slovensku by Vám vynadali za spochybňovanie múdrosti vzdelanejších. :-)
Na nedávnej prednáške nám profesor povedal, že najväčšia urážka by preňho bola, keby ho niekto nazval nedostatočne kreatívnym.
A presne za tú kreativitu nás dnes pochválil. Mali sme asi týždeň na vypracovanie 25-stranového projektu a 15 minútovej prezentácie. V 5-členných skupinách sme mali opísať históriu kapitalizmu nami zvoleného štátu, analyzovať, ako táto história ovplyvnila ľubovoľnú firmu, a prediskutovať jednotlivé rozhodnutia podnikateľov, ktoré mali určitý dopad na postavenie danej spoločnosti dnes. Náš výber, Nemecko a Deutsche Bank, sme časom oľutovali, keďže sme zistili, aké obrovksé medzery alebo skôr jednu veľkú dieru máme vo vedomostiach o bankovníctve. No už bolo na zmenu neskoro. Robili sme, čo sme mohli, vypĺňali sme každú voľnú chvíľu medzi prednáškami a povinným čítaním, trávili v škole celé dni a víkendy, dokým sme nedopísali poslednú vetu.
Šok číslo jedna prišiel, keď sme deň po uzávierke zistili, že spolužiak zabudol do finálnej práce zahrnúť záver. Šok číslo dva prišiel, keď sme si celú prácu, už s triezvejšou hlavou prečítali, a zistili, že sme vôbec neupravili štýl písania na jednotnejší. Keďže sme striedavo písali každý svoju časť, celá práca vyzerala ako jeden veľký neporiadok. Tak nám neostávalo nič iné, len dúfať, že si to koncom týždňa dostatočne obhájime...
Po prezentácii sa profesor začal vyjadrovať k samotnej práci a všetci sme, ako na povel, sklopili hlavy. No keď povedal: ,,ďakujem vám za zaujímavú a kreatívnu prácu, naozaj ma to bavilo čítať“. Hlavy sa nám zdvihli a v očiach zableskli iskričky nádeje. Nakoniec nás prirovnal k nejakému, mne neznámemu sociológovi, ktorý napísal knihu a vyjadril v nej veľmi podobný, nekonvenčný názor na dnešný kapitalizmus, aký sme prezentovali my. Páčilo sa mu, že sme rôzne rozhodnutia a činy banky prediskutovali, rozobrali aj iné možné východiská z daných situácií a následne posúdili, ktoré by bolo podľa nás najlepšie. Líšili sme sa tým od ostatných skupín. Dokonca dodal, že keby sa to známkovalo ako skutočná práca a prešli by sme konzultáciou, kde by sme si opravili chyby a vyplnili diery, určite by sme si vyslúžili 12-tku (najvyššia známka).
Vtedy sa nám všetkým vyčarili na tvárach úsmevy a nevedeli sme sa dočkať, kedy vyjdeme z miestnosti, aby sme si mohli ťapnúť. :-)
Ako som sa dozvedela z práce na projekte, to, že vzdelanie je jedným z najdôležitejších aspektov, na ktorých je založený prosperujúci rozvoj krajiny pochopili v Nemecku ešte pred jeho samotným vznikom. Prečo sme na to na Slovensku ešte neprišli? Odpoveď je jednoduchá. Pretože nás to nenaučili.
Nenaučili nás rozmýšľať.
Rozmýšľajúci predsa oponujú autoritám a to by tým našim vôbec nevyhovovalo.
