Čo robí Úrad na ochranu osobných údajov?

ku ktorej sa už pred časom okrem nezávislého poradného orgánu EÚ pre ochranu súkromia (tzv. Article 29 Working Party) vyjadrili obdobné úrady viacerých krajín EÚ, ale trebárs aj Švajčiarska? Žeby pre občanov Slovenska nemalo byť zaujímavé stanovisko „Article 29 Working Party“ že v tomto prípade šlo o masívne a opakované porušovanie Direktívy EÚ o ochrane osobných údajov? A že „All financial institutions in the EU using SWIFTNet Fin service including the Central banks have to make sure … that their clients are properly informed about how their personal data are processed and which rights the data subjects have. They also have to give information about the fact that US authorities might have access to such data.”? Som klientom niekoľkých slovenských bánk a stále čakám, kedy ma budú informovať o tom, že k mojim údajom môžu mať prístup úrady v USA… Banky o zmienenom stanovisku ešte nemuseli počuť, nechce sa mi veriť že by o ňom nevedeli na Úrade (šéf Úradu je za Slovensko členom „Article 29 Working Party“...) - prečo to držia pod pokrievkou?

Alebo, ako sa vlastne činí Úrad v prípadoch porušovania zákona o ochrane osobných údajov – aspoň tých pár medializovaných? Porovnajme … Grécky dozorný orgán pre ochranu súkromia pred pár dňami „naparil“ gréckemu operátorovi Vodafone nie malú pokutu – 67 miliónov Eur. To preto, že odpočúvacie zariadenie, ktoré bolo povinne pripojené k systémom operátora, doteraz neznámi páchatelia využili na niekoľkomesačné odpočúvanie vyše stovky zaujímavých klientov Vodafone, vrátane predsedu vlády ... aj keď páchatelia sú neznámi, operátorovi sa pripisuje vina za nedostatočné zabezpečenie systému pred takým zneužitím. A podľa správ v tlači bude ešte zmienený dozorný orgán skúmať prípadný diel zodpovednosti dodávateľa onoho zariadenia. Pre porovnanie - ako vlastne reagoval slovenský Úrad na ochranu osobných údajov trebárs na medializovaný prípad úniku osobných dát klientov z poisťovne Uniqa ? Na webstránke Úradu (mimochodom, po obsahovej stránke síce formálne v poriadku, ale zato dosť nezáživnej) budete márne hľadať ...

Nechcem tvrdiť, že Úrad nič nerobí – len by ma zaujímalo, prečo o ňom, o jeho činnosti, nepočuť viac. Žeby sa cítil dievčaťom a ctil starú ľudovú múdrosť "O dievčati najlepšie, keď najmenej hovoria", alebo "Sadaj ty aj v kúte, až budeš statočná, nájdu te"? Nuž, v takom prípade načim pripomenúť, že síce "Zamilovaný i blchu od milej zje", ktože však dnes prechováva taký hlboký cit k Úradu na ochranu osobných údajov? A že druhá strana si môže tiež hovoriť "Nepros sa jej, nepros, sadol jej čert na nos; keď jej z nosa zíde, sama k tebe príde". A tak budú navzájom na seba čakať ... a až kým nezazvoní zvonec a rozprávke nebude koniec, s vnímaním súkromia na Slovensku to bude tak, ako to je teraz - teda "nič moc".