Predovšetkým je vhodné si priznať, že jednotlivec obvykle nemá dostatočnú „váhu“ na to, aby dosiahol viac ako riešenie konkrétneho prípadu, teda zmenu správania sa organizácie. Jednotlivci ťažšie získajú pozornosť a podporu médii, naviac robia chyby v tom, ako svoju snahu prezentujú. Zvlášť v internetových diskusiách sú názory a postoje anonymných diskutérov k tej-ktorej štátnej/verejnej organizácii často podávané formou, ktorá má ďaleko od diplomatického vyjadrovania. Uznávam, že až príliš často dôvod na sťažnosti a kritiku je, ale neverím, že by normálneho človeka (zástupcu štátnej/verejnej organizácie) nadávky a znevažujúce či urážlivé vyjadrovanie na jeho osobu či prácu, ktorú vykonáva, motivovali k tomu, aby sa zmenil k lepšiemu. V prípade nejakého zoskupenia, napríklad mimovládnej organizácie, je väčšia šanca vyvarovať sa takých školáckych chýb – to by však na Slovensku muselo existovať zoskupenie, ktoré by sa iniciatívne a kvalifikovane venovalo otázkam ochrany súkromia.
V rôznych krajinách (na Slovensku ešte nie, zato v takom Česku už hej) sa takéto zoskupenia zviditeľňujú napríklad udeľovaním tzv. Big Brother Award , ktorými upozorňujú na organizácie (ale aj jednotlivcov) z oblasti štátnej a verejnej správy, ktoré svojimi iniciatívami (aj legislatívnymi) presadzujú obmedzovanie práva na súkromie občanov. Poukazovanie na chyby a prešľapy je jeden možný spôsob, nie však jediný - okrem „biča“ je predsa možné použiť aj „cukor“ ...
Skúsme si predstaviť, že by organizácia štátnej/verejnej správy prišla s iniciatívou, ktorá by ju pozitívne odlíšila od ostatných . Napríklad by do svojej praxe zaviedla také postupy, ktoré nielen formálne splnia požiadavky zákona o ochrane osobných údajov, ale by ľuďom aj názorne demonštrovali, že organizácia kladie dôraz na ich práva v tejto oblasti a viditeľne ich rešpektuje. Dočkali by sa zamestnanci takej organizácie uznania za svoj aktívny prístup, bola by to odozva, ktorá by motivovala (hoci aj iné organizácie) v podobných iniciatívach pokračovať? Ocenenie tých, ktorí sa usilujú do praxe presadiť princípy a postupy vedúce k zlepšeniu ochrany súkromia občanov, už nie sú také časté a známe. Za povšimnutie preto stojí iniciatíva agentúry pre ochranu osobných údajov v regióne Madridu, ktorá tohto roku bude opäť oceňovať Data Protection Best Practices in European Public Services (všimnite si, že udelenie ocenenia sa neobmedzuje len na región Madridu). Jednou ranou sa tu zabíja viac múch - jednak je to príležitosť zviditeľniť samotnú agentúru (a to nielen v regionálnom kontexte, ale v medzinárodnom rámci), jednak sa aspoň nejakou formou ocenia iniciatívy vedúce k zvyšovaniu ochrany súkromia. V neposlednom rade to dáva príležitosť oceniť iniciatívy v oblasti ochrany súkromia aj pre organizácie štátnej či verejnej správy na Slovensku. Teraz už len aby bolo koho navrhovať na ocenenie...
Cukor a bič a ochrana osobných údajov
Ochrana osobných údajov je na Slovensku zatiaľ stále téma zaujímavá skôr pre jednotlivcov, teda potenciálne „obete“ nesprávneho nakladania s osobnými údajmi. Organizácie, ktoré osobné údaje vo väčšom rozsahu sústreďujú a spracúvajú, teda potenciálni „páchatelia“, sa prirodzene zaujímajú skôr o dosahovanie svojich cieľov, ako o presadzovanie práva na súkromie dotknutých osôb. To, že sa predsa len pri spracúvaní osobných údajov ako-tak krotia, je zásluha zákona o ochrane osobných údajov, zvlášť jeho časti o sankciách. Je možné dosiahnuť viac ako obvykle len formálne plnenie ustanovení tohto zákona? Špeciálne v prípade organizácii štátnej a verejnej správy, ktorým na rozdiel od súkromnej sféry nehrozí odlev „klientov“ trebárs z dôvodov nespokojnosti s úrovňou zabezpečenia ochrany ich súkromia...
