In God we trust – all others we monitor…

Na začiatku bola žiadosť prokuratúry o monitoring e-mailovej schránky anarchistickej skupiny ... v zásade nič, čo by sa vymykalo bežnej požiadavke pri vyšetrovaní. V tomto prípade však uvedená schránka bola umiestnená na serveri ktorý slúžil ako ‘host’ pre značný počet webstránok, e-mailových schránok a mailing listov pre rôzne mimovládne organizácie, občianske združenia a podobne ... naviac, server síce vlastnilo legitímne združenie, fyzicky bol však umiestnený v priestoroch providera internetovského pripojenia. Kto má v takom prípade umožniť monitoring? Polícia to vyriešila tak, že sa obrátila na providera, ktorý jej umožnil prístup k serveru, jeho krátkodobé odpojenie a inštaláciu prostriedkov umožňujúcich monitorovať, odpočúvať a dešifrovať všetku komunikáciu, idúcu cez server – teda nie len tú, ktorá sa týkala predmetu vyšetrovania. Vlastník servera síce postrehol výpadok jeho činnosti, ale provider ho ubezpečil že šlo len o prerušenie dodávky elektriny... O existencii monitorovacích prostriedkov vlastníka servera nikto neinformoval ... a ten ich objavil až po vyše roku . Vyše roka tak bola všetka komunikácia, ktorá šla cez server – týkajúca sa viac ako 30 000 osôb – potenciálne monitorovaná.

Vlastník servera je rozhorčený že nebol informovaný o tom, čo sa dialo na jeho serveri, ako aj kvôli tomu, že monitorovacie prostriedky mali podstatne širší záber ako len schránku, ktorá bola predmetom vyšetrovania … a teda že v prípade nie malého počtu jeho klientov – používateľov servera došlo k ohrozeniu ich ústavného práva na ochranu súkromia. Provider sa bráni, že len splnil svoju zákonnú povinnosť, keď polícií umožnil monitoring – i keď na serveri, ktorý mu nepatrí… A to všetko preto, že existujúca legislatíva a prax je stavaná na odpočúvanie telefonických hovorov, kde základný rámec je do značnej miery odlišný od toho v prostredí Internetu (niet pochýb o tom, na koho sa obrátiť so žiadosťou o umožnenie monitoringu, provideri sú na odpočúvanie vybraných čísiel technicky pripravení...).

Došlo k narušeniu súkromia? Ťažko povedať ... kým nebude uspokojivo vyriešené monitorovanie len presne určenej časti komunikácie, vždy bude existovať podozrenie z porušenia ústavou zaručeného práva na súkromie všetkých osôb, ktorých údaje sa na predmetnom zariadení vyskytujú. Veď na rozdiel od hlasovej komunikácie sa údaje v digitálnej forme oveľa ľahšie analyzujú aj v prípade ich veľkého množstva – čo nepochybne zvyšuje pokušenie zbierať čo najviac údajov a skúsiť z nich vydolovať „niečo zaujímavé“. Došlo k porušeniu záväzkov zo strany providera? Iba ak by jeho zmluva s vlastníkom servera obsahovala ustanovenia pre podobné prípady ... kto však dnes v prípade outsourcingu IT ráta s možnosťou, že sa o časť jeho údajov budú zaujímať orgány činné v trestnom konaní a do zmluvy zahrnie postupy a záväzky zo strany providera pre taký prípad?

Niet azda sporu o tom, že možnosť “odpočúvania” (monitoringu) komunikácie je v niektorých prípadoch potrebná. Na druhej strane takáto možnosť je v protiklade s ústavou zaručeným právom na súkromie, a preto je potrebné primerane vyvážiť oprávnené požiadavky všetkých strán. Možno som nadmieru skeptický ... ale príliš neverím, že by naša legislatíva vytvárala dostatočne jasný rámec pre obdobné situácie, ako vyššie popísaná. A obávam sa, že keď chýba jasný právny rámec, pri súčasnom nazeraní na súkromie u nás je pravdepodobné, že v obdobnej situácii si na ústavou zaručené právo na súkromie len málokto spomenie...