Ako sa na solídnu odbornú prácu patrí, začneme bez emócií a s dôrazom na exaktné vyjadrovanie.Keďže štandardne sa pod láskou rozumie vzťah medzi dvomi jedincami, lásku môžeme chápať ako binárnu reláciu L na množine ľudí a vzťah „ x ľúbi y“ budeme skrátene vyjadrovať ako xLy . Pozrime sa teraz, aké sú základné vlastnosti lásky:
- aj keď to ľudia nezvyknú verejne pripúšťať, spravidla platí že človek ľúbi sám seba (pre matematikov, xLx, teda L je reflexívna)
-požaduje sa aby bola láska opätovaná (pre matematikov, ak xLy, tak aj yLx, teda L je symetrická)
Okrem toho pre lásku ľudia stanovili viaceré obmedzujúce podmienky s tým, že len ich naplnenie zaručuje, že ide o skutočnú, pravú (=spoločensky akeptovateľnú) lásku:
-okrem seba je prijateľné ľúbiť iba jednu osobu, nie viac (pre matematikov, pre x existuje najviac jedno y rôzne od x také, že xLy )
-vek x a vek y by sa nemali veľmi odlišovať ... zdá sa, že spoločensky prípustná hodnota vekového rozdielu je menej ako 10 (nedá sa vylúčiť, že namiesto konštanty 10 môžeme použiť hodnotu 9,81, čo by indikovalo pozoruhodnú súvislosť medzi láskou a gravitačným zrýchlením)
-pre nie malú časť spoločnosti je láska medzi x a y (relácia xLy) akceptovateľná iba vtedy, ak pohlavie(x) nerovná sa pohlavie(y)
Plus ďalšie obmedzujúce podmienky typu „majetkové pomery/spoločenský status/inteligenčný kvocient x a y by sa nemali veľmi odlišovať“.
Láska nie je jediná relácia na množine ľudí, je však najznámejšia tým, že zúčastneným spravidla prináša okrem chvíľkového potešenia všakovaké problémy, obvykle psychického charakteru (čo nevylučuje finančné či materiálne straty). Aby sme zistili, čo spôsobuje tieto nepríjemné dôsledky, pozrime sa na iný, podobne emocionálne založený vzťah medzi ľuďmi, ktorý postihnutým také problémy nespôsobuje, a všimnime si, v čom sa jeho vlastnosti odlišujú od vlastností lásky.
Uvažujme vzťah nenávisti ( N) medzi dvomi jedincami, teda x nenávidí y, čo budeme skrátene označovať xNy. Aké má N vlastnosti? Začnime tým, že bežne neplatí, že by človek nenávidel sám seba (pre matematikov, neplatí xNx, teda N nie je reflexívna). Taktiež, ak x nenávidí y, nevyžaduje aby jeho nenávisť bola opätovaná (pre matematikov, z xNy vôbec nevyplýva yNx, teda N nie je symetrická). Za pozornosť tiež stojí, že v prípade nenávisti spoločnosť nekladie také obmedzujúce podmienky, ako v prípade lásky – je spoločensky prípustné nenávidieť aj viac ako jednu osobu, je OK nenávidieť osobu rovnakého pohlavia, vekový rozdiel či majetkové pomery taktiež nehrajú rolu, podobne ako rozdiel v spoločenskom statuse či veľkosti IQ zúčastnených – všetko je spoločensky akceptovateľné.
Všimnime si, že vzťah nenávisti je čistý a ľuďom neprináša také problémy, ako láska – napríklad, ľudia sa netrápia kvôli tomu, že si ich niekto, koho úprimne nenávidia, vôbec nevšíma, alebo, čo je ešte horšie, ich prestal nenávidieť! Alebo, nikto nespochybňuje ozajstnosť ich nenávisti len preto, že v jednom čase nenávidia viac osôb, nikto ich neodsudzuje ako vypočítavcov len preto, že nenávidia niekoho majetnejšieho, nikto pohoršene nezazerá keď nenávidia osobu svojho pohlavia. Keďže N podobne ako L vyjadruje emocionálny vzťah medzi dvomi jednotlivcami, zdá sa, že utrpenie, ktoré láska prináša zúčastneným osobám, súvisí s tými vlastnosťami, v ktorých sa láska odlišuje od nenávisti. Prečo teda nevyužiť dobré skúsenosti, ktoré ľudia majú s nenávisťou, na zbavenie sa negatívnych javov spojených s láskou?
V podstate by teda malo stačiť redefinovať lásku tak, aby sa jej vlastnosti priblížili tým vlastnostiam, ktoré sú pozorovateľné pri nenávisti. Znamená to, že ľudia by sa mali zbaviť sebalásky, nemali by očakávať či vyžadovať opätovanie svojej lásky, nemali by obmedzovať svoju lásku len na jednu osobu, len na opačné pohlavie, len na majetkovo či inteligenčne seberovných, atď. Ak to dokážu, zbavia sa problémov a trápenia, ktoré im práve vyžadovanie takýchto vlastností prináša. A nemusia sa báť, že to nedokážu – keď nemajú problémy nenávidieť bez ohľadu na nejaké doplnkové vlastnosti či spoločenské obmedzenia, prečo by to nedokázali aj pre lásku?
Poznámka: ide o text príspevku, predneseného na Patavedeckom seminári dňa 6.12.2010 v Bratislave.
Patavedecky o láske
Je ťažké nájsť človeka, ktorý by o láske aspoň nepočul, tak budem stručný. O láske je známe, že vyvoláva halucinačné stavy („motýle v bruchu“), spôsobuje nepochopiteľnú veselosť či neprítomné pohľady postihnutých, núti ich k šeptaniu dojemných veršíkov či dokonca k zliepaniu vlastných básničiek. Pre lásku sa ľudia dokážu ponižovať, ale aj vraždiť či samovraždiť. Láska „má prsty“ v mnohých umeleckých dielach, ale je aj príčinou nesmierneho trápenia postihnutých ... A práve utrpenie spojené s láskou je niečo, bez čoho by sa ľudstvo celkom dobre zaobišlo – takže tu máme celkom dobre definovaný výskumný problém. Láske sa venuje množstvo publikácií, ktoré však ťažko možno označiť za odborné – je v nich priveľa emócií a málo nezaujatého pohľadu. Skrátka, je načase aby sa láska, a predovšetkým príčiny utrpenia láskou postihnutých, stali predmetom seriózneho patavedeckého skúmania.