Pohľad na ochranu súkromia na Slovensku – I

Pociťujú vôbec ľudia na Slovensku potrebu ochrany súkromia? A čo si vlastne pod tým pojmom predstavujú? Usilujú sa vôbec chrániť svoje súkromie, svoje osobné údaje? Čo vlastne vedia o zákone o ochrane osobných údajov a majú vôbec pocit, že ten zákon je potrebný? Chápu, prečo vlastne je potrebné chrániť rodné číslo, aj keď sa z neho dá vyčítať v podstate len to, čo je viac-menej zrejmé na pohľad, teda pohlavie a vek? Atď.

Otázkami ochrany súkromia sa zaoberám už nejakú dobu, ale musím priznať, že zatiaľ sa mi nepodarilo objaviť nejakú ucelenú štúdiu, ktorá by vypovedala o tom, ako na tom vlastne v tomto smere na Slovensku sme. Rád sa nechám usmerniť na vhodný zdroj informácií takéhoto charakteru ... ak však takéto štúdie neexistujú, logicky sa natíska otázka, na základe čoho sa vlastne u nás vyvíjajú legislatívne aktivity pre túto oblasť? OK, prijatie zákona o ochrane osobných údajov vyplýva z direktívy EÚ, ale ak nikto neskúma aký je u nás v tejto oblasti stav, ako sa vlastne dá vôbec vyhodnotiť kvalita a účinnosť prijatej legislatívy? Zdá sa, že existuje dosť výhrad voči súčasnému zákonu o ochrane osobných údajov – zaujíma sa o to vôbec niekto? Sú vôbec vytvorené mechanizmy ako získavať a kvalifikovane vyhodnocovať „spätnú väzbu“ a na základe toho pripravovať vhodnú aktualizáciu legislatívy?

Zatiaľ viem iba o jednom pokuse aspoň čiastočne zmapovať situáciu v tejto oblasti na Slovensku. Bakalárska práca D.Hašanovej z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave pochopiteľne nemohla obsiahnuť celé spektrum ochrany súkromia, získané výsledky však čosi naznačujú. Napríklad značné medzery v praktickom uplatňovaní zákona o ochrane osobných údajov – prinajmenšom v tých častiach, ktoré môže overiť aj študent. Podľa zákona je totiž organizácia povinná viesť evidenciu IS spracúvajúcich osobné údaje (ktoré neboli registrované na Úrade pre ochranu osobných údajov) a túto evidenciu sprístupniť každému, kto o to požiada ... a iba 4% z (dvesto) oslovených organizácii vyhovelo takejto žiadosti. Prieskum medzi špecialistami na informačnú bezpečnosť identifikoval viaceré ustanovenia zákona, ktoré sú podľa ich názoru neefektívne či ťažko v praxi realizovateľné, resp. ktoré oblasti zákon nepokrýva. Anketa medzi študentmi stredných a vysokých škôl ukázala vcelku slušné chápanie pojmu súkromia, ale aj značný záujem o „nazretie“ do súkromia iných, ak sa k tomu naskytne príležitosť. Taktiež sa ukázalo, že študenti nemajú dosť jasno v otázke, ktoré slovenské organizácie by mali zohrávať by významnú úlohu pri ochrane súkromia na Slovensku ... odpovede pokryli široké spektrum inštitúcii, vrátane SIS (!) televízie, rozhlasu, armády, a podobne. O praxi ochrany súkromia na Slovensku taktiež vypovedá napríklad aj v práci uvedený prípad DVD požičovne, ktorá na svojej webstránke bez zábran zverejňuje osobné údaje svojich „zlých“ klientov...

V ďalšom dieli sa pokúsim doplniť tieto závery o subjektívny pohľad na stav ochrany súkromia na Slovensku vychádzajúci zo skúseností získaných pri prácach na bezpečnostných projektoch podľa zákona o ochrane osobných údajov.