Príčiny vyhynutia drakov

Slovenské rozprávky ... podľa vedcov (Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska, VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1995) vraj „odrážajú skutočnosť nepriamo, prostredníctvom poetického výmyslu“, či „rozprávkam sa na rozdiel od povestí spravidla neverí“. Nuž, vedci možno rozprávkam neveria, o obmedzenosti vedy a vedcov i o pravdivosti rozprávok však patavedci vedia svoje... Keby boli rozprávky výmyslami, s pribúdajúcimi rokmi by sa presunuli do oblasti sci-fi, či fantasy, čo sa však vôbec nestalo, čo názorne vyvracia tvrdenia vedcov o rozprávkach ako „výmysloch“. A nielen to – všimli ste si, že skoro všetko, čo sa v rozprávkach vyskytuje, existuje aj v súčasnosti? Králi, princovia a princezné, žaby, hady, koníky a iné zvieratá, siláci a hrdinovia, aj rôznych zbojníkov a hlupákov je požehnane ... len o drakoch akosi nepočuť, vieme o nich len z rozprávok. Draci teda zrejme boli, ale vyhynuli. Prečo k tomu došlo, na to nám veda odpoveď nedáva,

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

veď jediné na čo sa v súvislosti s drakmi z rozprávok zmohla, je len akýsi sumár výskytov drakov v rozprávkach, bez čo i len najmenšej snahy o vysvetlenie ich existencie a príčin ich vymiznutia zo života Slovákov (pozri heslo „drak“ vo vyššie spomenutej vedeckej publikácii). Ešteže máme patavedu, ktorá hravo prekračuje limity vedy a názorne tak ukazuje svoju prevahu.

Takže, ako to bolo s tými drakmi? Z analýzy slovenských rozprávok vychádza celkom jednoznačný záver – draci kedysi existovali, veď inak by sa do rozprávok nedostali, čo je úplne samozrejmé. Z frekvencie výskytu drakov v rozprávkach tiež vyplýva, že s ľuďmi dochádzali do kontaktu len zriedkavo. Spolu s ďalšími poznatkami, ktoré nám rozprávky poskytujú – často dlhé putovanie hrdinov za drakmi – z toho celkom jasne vyplýva záver, že draci tvorili etnickú menšinu, ktorá žila v izolácii v odľahlých regiónoch a s ľuďmi sa príliš nestýkala. Len z času na čas niektorý drak psychicky nevydržal život v izolácii a prikradol sa k ľudským príbytkom. Ak sa usadil v ich blízkosti a začal sa verejne dožadovať miestnych dievčat, jeho dovtedajší fádny život vidiečana v zapadnutej oblasti sa úplne obrátil a stal sa dokonca celebritou, o ktorej si ľudia rozprávali. Bola to však len krátkodobá sláva – život v izolácii drakom neumožnil hlbšie pochopiť ľudské povahy, čo sa stalo ich slabinou ... a povrchnosť, ktorá postačovala na získanie statusu celebrity, nestačila na podrazy tzv. hrdinov, tiež túžiacich získať status miestnej celebrity. Ako z rozpráviek vyplýva, k nahradeniu draka inou celebritou došlo ešte skôr, ako sa drak stihol začať rozmnožovať (resp. príslušná dievčina – matka drakových prípadných pohrobkov bystro prehlásila za ich otca drakovho nástupcu, a ďalej boli vychovávaní ako ľudia).

Čo sa však stalo s ostatnými drakmi, teda tými, čo sa vyhli krátkej kariére miestnej celebrity? Už spomenutý život drakov v izolácii a len sporadické kontakty s ľuďmi ponúka vysvetlenie aj v tomto prípade ... pre prípadné kontakty s dievčatami za účelom rozmnožovania sa drakom stala osudnou neschopnosť pochopiť jemné odtiene ľudskej komunikácie. Toto možno krásne demonštrovať na texte ľudovej erotickej piesne („Dala by ti, dala“ – slovenské ľudové erotické piesne, Spolok skúsených spevúľ, 1996)

Ej duby, duby, zeleňie duby
a ja ťi nedám, lebo máš hrubý, šeja hoj

Chudák drak síce mohol tušiť, že dievčina spievaním erotickej pesničky môže vyjadrovať svoj postoj k otázke jej účasti na rozmnožovaní, nedokázal však správne dešifrovať akú podmienku vlastne dievčina na partnera kladie. Skrátka, nedostatok skúseností s ľudskou komunikáciou plnou inotajov viedol k nepochopeniu a následnej absencii bližšieho kontaktu draka s dievčinou (čo je nutnou podmienkou pre rozmnožovacie aktivity). Onen text totiž drak priamočiaro interpretoval ako odmietnutie bližších stykov s niekým kto má hrubý hlas – a ako z rozprávok vieme, draci sa vyznačovali hlasmi, ktoré neboli práve najjemnejšie („drak zreval, až sa zem otriasala“). A keby si aj drak robil ilúzie, že jeho hlas je dostatočne tenký, muselo ho zmiasť pokračovanie uvedenej pesničky

Ej zemky, zemky, zeleňie zemky,
a ja ťi nedám, lebo máš ťenký, šeja hoj.

Ako vieme, aj v súčasnosti má mužská časť populácie problémy pochopiť, čo vlastne ženská časť od nich chce... takže je jasné aké šance potom mohol mať chudák drak, ktorý vďaka životu v izolácii už vôbec nemal dostatok príležitostí na pochopenie niečoho tak neurčitého a viaczmyselného, ako vyjadrovanie potenciálnej spolupracovníčky pri drakovom rozmnožovaní. Takže príčina vyhynutia drakov je logicky jasná – nerozmnožovali sa, lebo doplatili na nesprávnu interpretáciu textov slovenských ľudových erotických pesničiek. Z toho plynie jednoznačný záver, že ak Slováci nechcú vyhynúť ako rozprávkoví draci, mali by čo najskôr do základného vzdelávania zaradiť aj slovenské ľudové erotické piesne a výklad ich textov.

(najbližší patavedecký seminár 10.12.2007 o 15,30 na matfyze - F1)

Jozef Vyskoč

Jozef Vyskoč

Bloger 
  • Počet článkov:  166
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Živí sa poradenstvom v oblasti bezpečnosti informačných systémov. Pravidelný prispievateľ do patavedeckých seminárov v Bratislave. Zoznam autorových rubrík:  BezpečnosťOchrana súkromiaPatavedaVzdelávanie a výskumNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

274 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu