Príčiny vyhynutia drakov

veď jediné na čo sa v súvislosti s drakmi z rozprávok zmohla, je len akýsi sumár výskytov drakov v rozprávkach, bez čo i len najmenšej snahy o vysvetlenie ich existencie a príčin ich vymiznutia zo života Slovákov (pozri heslo „drak“ vo vyššie spomenutej vedeckej publikácii). Ešteže máme patavedu, ktorá hravo prekračuje limity vedy a názorne tak ukazuje svoju prevahu.

Takže, ako to bolo s tými drakmi? Z analýzy slovenských rozprávok vychádza celkom jednoznačný záver – draci kedysi existovali, veď inak by sa do rozprávok nedostali, čo je úplne samozrejmé. Z frekvencie výskytu drakov v rozprávkach tiež vyplýva, že s ľuďmi dochádzali do kontaktu len zriedkavo. Spolu s ďalšími poznatkami, ktoré nám rozprávky poskytujú – často dlhé putovanie hrdinov za drakmi – z toho celkom jasne vyplýva záver, že draci tvorili etnickú menšinu, ktorá žila v izolácii v odľahlých regiónoch a s ľuďmi sa príliš nestýkala. Len z času na čas niektorý drak psychicky nevydržal život v izolácii a prikradol sa k ľudským príbytkom. Ak sa usadil v ich blízkosti a začal sa verejne dožadovať miestnych dievčat, jeho dovtedajší fádny život vidiečana v zapadnutej oblasti sa úplne obrátil a stal sa dokonca celebritou, o ktorej si ľudia rozprávali. Bola to však len krátkodobá sláva – život v izolácii drakom neumožnil hlbšie pochopiť ľudské povahy, čo sa stalo ich slabinou ... a povrchnosť, ktorá postačovala na získanie statusu celebrity, nestačila na podrazy tzv. hrdinov, tiež túžiacich získať status miestnej celebrity. Ako z rozpráviek vyplýva, k nahradeniu draka inou celebritou došlo ešte skôr, ako sa drak stihol začať rozmnožovať (resp. príslušná dievčina – matka drakových prípadných pohrobkov bystro prehlásila za ich otca drakovho nástupcu, a ďalej boli vychovávaní ako ľudia).

Čo sa však stalo s ostatnými drakmi, teda tými, čo sa vyhli krátkej kariére miestnej celebrity? Už spomenutý život drakov v izolácii a len sporadické kontakty s ľuďmi ponúka vysvetlenie aj v tomto prípade ... pre prípadné kontakty s dievčatami za účelom rozmnožovania sa drakom stala osudnou neschopnosť pochopiť jemné odtiene ľudskej komunikácie. Toto možno krásne demonštrovať na texte ľudovej erotickej piesne („Dala by ti, dala“ – slovenské ľudové erotické piesne, Spolok skúsených spevúľ, 1996)

Ej duby, duby, zeleňie duby
a ja ťi nedám, lebo máš hrubý, šeja hoj

Chudák drak síce mohol tušiť, že dievčina spievaním erotickej pesničky môže vyjadrovať svoj postoj k otázke jej účasti na rozmnožovaní, nedokázal však správne dešifrovať akú podmienku vlastne dievčina na partnera kladie. Skrátka, nedostatok skúseností s ľudskou komunikáciou plnou inotajov viedol k nepochopeniu a následnej absencii bližšieho kontaktu draka s dievčinou (čo je nutnou podmienkou pre rozmnožovacie aktivity). Onen text totiž drak priamočiaro interpretoval ako odmietnutie bližších stykov s niekým kto má hrubý hlas – a ako z rozprávok vieme, draci sa vyznačovali hlasmi, ktoré neboli práve najjemnejšie („drak zreval, až sa zem otriasala“). A keby si aj drak robil ilúzie, že jeho hlas je dostatočne tenký, muselo ho zmiasť pokračovanie uvedenej pesničky

Ej zemky, zemky, zeleňie zemky,
a ja ťi nedám, lebo máš ťenký, šeja hoj.

Ako vieme, aj v súčasnosti má mužská časť populácie problémy pochopiť, čo vlastne ženská časť od nich chce... takže je jasné aké šance potom mohol mať chudák drak, ktorý vďaka životu v izolácii už vôbec nemal dostatok príležitostí na pochopenie niečoho tak neurčitého a viaczmyselného, ako vyjadrovanie potenciálnej spolupracovníčky pri drakovom rozmnožovaní. Takže príčina vyhynutia drakov je logicky jasná – nerozmnožovali sa, lebo doplatili na nesprávnu interpretáciu textov slovenských ľudových erotických pesničiek. Z toho plynie jednoznačný záver, že ak Slováci nechcú vyhynúť ako rozprávkoví draci, mali by čo najskôr do základného vzdelávania zaradiť aj slovenské ľudové erotické piesne a výklad ich textov.

(najbližší patavedecký seminár 10.12.2007 o 15,30 na matfyze - F1)