Mala ukazka talentu takeho 'hladaca'.
'Hladac' hlada, a nech je to cokolvek - od cukru az po penu na holenie (ktore su vzdy na tom istom mieste a neutekaju odtial, nemaju nozicky) - vzdy sa mu objavi v ociach skleneny vyraz a vtedy viem, ze nasleduje otazka: nevies, kde mam penu na holenie? Akurat sa pozera tym smerom a nevidi ju, zakricim mu: je na policke (policku v kupelni mame len jednu) a pre istotu udam azimut - vzadu vlavo. A on: nie je tam, a ja: ale je, len sa lepsie pozri, a on: naozaj nie je, a to ja uz som na ceste k nemu a podavam mu 'neviditelnu' vec do ruky. Aha, naozaj je tam. A ja v duchu: a kde by bola?
Tento talent sa u neho prejavuje minimalne od puberty. Sudiac aj podla toho, ked som sa ho pytala, co to ma za jazvy na nohach.
Kyvol rukou, ze to sa mu stalo, ked mal nejakych 15 rokov.
- Neuveris mi, vybrali sme sa na opekacku, a v celom lese nebol ani kusok dreva. -
Pozeram na neho, ci si zo mna zase robi dobry den, ale on uplne vazne pokracuje.
- Normalne, ani trieska. -
To sa uz rehocem, ako 'hladac' v lese drevo hladal a nenasiel ani ivercok.
A co napadne pubertaka? Poobzeral sa po stromoch a zbadal vysusene konare na smreku. Hej, takom vysokom, na ktory sa musel vysplhat, aby mohol ten konar odlomit.
- A ten konar nechcel a nechcel povolit. Tak som sa vysplhal vyssie, a stupil som nan. -
Konar povolil, odlomil sa (ved preto tam liezol), a jeho to (cuduj sa svete) zastihlo nepripraveneho. Uz len stihol objat strom (ako hasic zeleznu tyc pri poplachu) a zbrusil ho po celej dlzke. V kratasoch.
Takto 'hladac' v lese drevo hladal (a bez pomoci nasiel).
