Chlapcek a auticko

Opatrne vybral auticko z regalu, a ked si ho vyobzeral do sytosti, polozil ho opatrne spat na miesto. Ako najvacsi poklad. Este pohladkal krabicku, vo dverach sa otocil, pozrel smerom k miestu, kde lezal jeho poklad. Takto chodil do predajne viac ako mesiac. Manzel si ho vsimol. Daval pozor, aby auticko chlapcek vzdy nasiel na svojom mieste. Auticko nebolo nicim vynimocne, nebolo drahe, taka tuctova hracka, ktoru dietatu kupite bez dlhsieho zvazovania. Raz sa ho spytal - A nechcel by si nejake ine? Pozri, kolko je tu ovela lepsich a krajsich. - Nie, ujo, toto je pre mna najkrajsie. -

- Vies, - vysvetloval mi manzel, - nevyzera, ze pochadza z rodiny, ktora ma penazi nazvys. Je velmi skromne obleceny. A aj ked sa pohra chvilu s hrackami, vzdy si ich po sebe ulozi. A auticko pred odchodom pohladka. Ja mu ho kupim. -

V ten den cakal na chlapceka, kedy pride a on ho prekvapi. A chlapcek sa bude tesit. Nedosiel vo zvycajnom case. Ani o hodinu, ani o dve. Ktovie, co mu prislo do cesty akurat dnes, ved nevynechal za posledny mesiac ani jeden den, rozmyslal. Neskor sa odobral do kumbalku k papierovackam.

Par minut pred zaverecnou ho zavolala kolegyna. Ked vysiel z kumbalku, stal pre nim chlapcek, v ruke stiskal auticko a za nim stala jeho mama.
- Ujo, ja viem, ze ste mi ho strazil, aby mi ho nikto iny nekupil. Dnes mam narodeniny a to je moj darcek. Dakujem. -