To, že naše zdravotníctvo je na kolenách, je známe. Posledný prieskum o tom, čím by sa mala prioritne zaoberať budúca vláda tvrdí, že 68% opýtaných si praje riešiť otázku zdravotníctva. Oprávnene najvyššia priorita.
V Rakúsku nie je situácia o moc lepšia, presvedčila ma o tom moja skúsenosť. Moji známi ma informovali o zdravotnom stave ich otca a vraj to s ním nevypadá dobre. Dohodli sme si čas stretnutia v nemocnici počas návštevných hodín. Pacient bol hospitalizovaný na internom oddelení. Bol slabý, zmätený, hodnoty kyslíka v krvi boli 62 %. Na piaty deň dostal horúčku a bol premiestnený na infekčnú izbu. Po príchode na oddelenie sme sa nahlásili u vrchnej sestry. Pacient ležal v 6 lôžkovej izbe, 3 postele boli obsadené. Sťažoval sa že mu nechutí jesť a je nevládny. Poprosil ma o pohár teplého čaju. Nebol schopný chôdze. Pri obloku bola kanvica zo studeným čajom, asi 8m od postele. Do izby vošla sestra. Vekom asi päťdesiatnička. Bola milá, ale rodina pacienta jej rozumela s ťažkosťami. Sestra cudzinka, sa snažila. Doniesla teplý čaj, podala mu hadičku s kyslíkom, ktorá bola odložená mimo jeho dosahu. Do izby vošiel ďalší ošetrovateľ a spýtal sa sestry čo tu robí návšteva na infekčnej bez ochranného plášťa. Ona mu odpovedala, že to je už jedno. Spýtal som akú mal dnes pacient teplotu. Dnes, bolo práve 15 hodín, ju ešte nemerali. Sestra vytiahla teplomer a hlásila: 37,5; 38,0; 38,4; ... a ďalej nečakala na pípanie a ukončenie merania a vytiahla teplomer. Dodala, že to bude hlásiť lekárke. Trúfalo som navrhol, že či to už nie diagnóza pre JIS. Keď som vyšiel na chodbu, rodina pacienta sa stretla zo známymi, ktorí tu tiež mali otca. Pre mňa neznámi ľudia ma prosili, či by som nešiel navštíviť ich otca. Odmietol som. Nie som lekár ani kňaz.
Ako to dopadlo? Pacienta premiestnili na JIS, dostal infúzne ATB a po 10 dňoch sa vrátil domov. Hovoril o šťastí, že to prežil. Je v domácej liečbe, z poisťovne dostal mobilný kyslíkový prístroj. Kyslík si aplikuje niekoľkokrát denne. Každý deň ho navštívi zdravotná sestra z mobilnej terapie, neskôr už len 3x týždenne mu bude asistovať pri ADL.
Bohužiaľ druhý pacient od známych po 2 týždňoch zomrel. Apropo vraj počas mojej návštevy na internom oddelení mala službu slovenská lekárka.
V posledných dňoch prezentujú média v Rakúsku zlú situáciu v nemocniciach. Krajina má vybudovaný nemocenský systém patriaci k najdrahším vo svete, napriek tomu lekári a personál sa cítia byť nezaplatení. nadmieru fyzicky a mentálne opotrebovaní. Typický lekár špecialista strávi v nemocnici len pár hodín a odporúča pacientom návštevu svojej súkromnej praxe. Ceny sú do 600 eur/hodina. Tých pár lekárov, ktorí zatiaľ nemajú svoje súkromné praxe, pracujú v nemocnici aj 60 hodín týždenne. Každá nemocnica má de facto nejaké nefunkčné oddelenie, pretože nie je personál. Lekár strávi hodiny telefonovaním, aby vám vybavil lôžko v inej nemocnici, kde je ešte voľné miesto. Náročné na logistiku a manažovanie.
Druhá možnosť je uzavrieť si drahé doplnkové zdravotné poistenie. Z toho ste si mohli uhradiť napríklad návštevu súkromného fyzioterapeuta, alebo si prednostne nechať zoperovať TEP kolenného kĺbu. Nemáte doplnkové poistenie? Nevadí, zaplaťte aspoň 10 tis. eur a kĺb vám zoperujeme do mesiaca.
Média tiež pompézne prezentujú ďalšie veľké investície do zdravotníctva, naposledy 350 mil. eur do ošetrovateľstva, kde pracuje len 170 tis. personálu. do roku 2030 je potrebné navýšiť stavy na 270 tis. Situáciu hasia slovenské a rumunské opatrovateľky. Veľká pomoc je 20 tis. vojakov, ktorí ostávajú pomáhať v civilných službách.
Júl 2023- Bol som v Rakúsku a zastavil som za pacientom. V apríli oslávil 85 rokov. Doma som ho nenašiel, ale na poli. Sedel za volantom kombajnu na veľkom poli. Občas si urobil prestávku, aby použil kyslík z fľaše
