V mini sérií článkov uverejnených na mojom blogu som sa v predošlých dieloch venoval záhade Lochneskej príšery a strašidelným prípadom vnútorného ohňa, u ktorých už aspoň sme na stope akéhosi vysvetlenia. Dnes sa pozrieme na fenomén, pri ktorom nie sme o nič bližšie vysvetleniu, ako v čase, keď sa objavil prvý prípad.
Polícia a bezpečnostné zložky bežne vyšetrujú násilnú trestnú činnosť. Od sexuálnych útokov, nábožensky motivovaných útokov, až po rôzne ublíženia na zdraví a vraždy.
V drvivej väčšine sa podarí objasniť motív, keď už nedôjde k potrestaniu páchateľa. Ináč povedané – je známe, čo sa stalo, ako sa to stalo a prečo sa to stalo, prípadne, kto je za to zodpovedný (čo sa oznámi širokej verejnosti je samozrejme druhá vec).
Skúsme si však predstaviť prípad (alebo sériu prípadov), u ktorého nie je tak jednoduché prísť na príčinu, dokonca ani na spôsob a už vôbec nie odhaliť páchateľa. Takéto prípady samozrejme existujú. Problém nastáva, keď sa začnú vyskytovať hromadne a počas dlhého obdobia.
Mutilácia dobytka
Presne do takejto skupiny prípadov spadá fenomén mutilácie (zohavenia) dobytka. Je dlhodobý, prípady sa vyskytujú už viac ako štyridsať rokov. Zdokumentovaných bolo tisíce útokov a vyskytuje sa na rôznych miestach sveta od Ameriky až po Japonsko.
Hrozivý na týchto prípadoch je ich výsledok. Za obeť im zväčša padá hovädzí dobytok, ale aj kurčatá, kone, psi, ovce ba dokonca divo žijúce tulene.
Spoločným znakom je, že zvieratá bývajú usmrtené chirurgicky presnými rezmi. Chýbajú rôzne údy, končatiny, uši, jazyk, oči, geometricky presné útvary kože bývajú odstránené, niekedy sú takto odstránené celé „kocky“ alebo „kvádre“ mäsa. Zvieratám bývajú odobrané orgány z trupu, mozog a zmyslové orgány a kompletne vysatá krv, po ktorej v okolí nie sú žiadne stopy. To naznačuje, že akt sa neodohral na mieste, kde bola nájdená zdochlina. Navyše stav niektorých zdochlín a okolia naznačuje, že pravdepodobne spadli z veľkej výšky.
Pravidlom býva, že rany sú zuhoľnatené a rovné, akoby túto prácu vykonal supermoderný laser podľa pravítka tak dôkladne, že experti z veterinárskej fakulty univerzity v Oklahome prehlásili, že ani oni sami nedokážu nič také napodobniť.
Výnimkou nie je ani to, keď sa zviera nájde rozrezané napoly. Neexistujú stopy po súboji, nič čo by nasvedčovalo prítomnosť alebo zásah človeka či divej šelmy. Obete nie sú viazané na konkrétne miesto, prípadne typ miesta. Záhadou je aj to, že štatisticky veľké množstvo tiel sa rozkladalo iba veľmi pomaly, hmyz a zvieratá akoby zdochlinu úplne ignorovali.
Ani do tohto článku nebudem dávať ukážkové fotografie, každý si ich vie nájsť na internete prostredníctvom vyhľadávačov. Môžeme samozrejme oponovať, že aké sú to dôkazy, že vôbec takýto jav existuje - dnes sa môžeme baviť o počítačových technológiách, ktoré dokážu vyrobiť akýkoľvek presvedčivý obrázok, lenže tomuto fenoménu sa venoval už napríklad A. C. Clarke vo svojom seriáli Tajomný svet z roku 1980, kedy rozhodne nebola k dispozícií dostatočne rozvinutá technológia a môžeme sa domnievať, že použité fotografie sú pravé.
To však nie je všetko. Fenomén bol v sedemdesiatych rokoch natoľko rozšírený, že vážne ohrozoval činnosť farmárov, ovplyvňoval ekonomiku postihnutých regiónov a zaoberala sa ním federálna vláda USA. Odmeny, ktoré boli vypísané na dolapenie zodpovedných osôb boli astronomické, no okrem falošných oznamov nebol nikto nikdy stíhaný a obvinený. Niektoré oblasti boli neustále sledované políciou a bezpečnostnými zložkami a dokonca hermeticky uzavreté počas niekoľkých dní. Farmári sa rozhodli všetkými dostupnými prostriedkami chrániť svoj majetok, od využívania rôznych poplašných zariadení, ozbrojovanie sa, až po vytváranie akýchsi organizovaných domobran. Aj napriek tomu činnosť záhadných vrahov dobytka nerušene pokračovala. A to bez toho, aby si niekto vôbec niečo všimol. Niekedy aj poplašné zariadenia a strážni psi ostávali v pokoji.
Keď je skalpel ako utrhnutý z reťaze ...
Prvá zmienka o zohaveniach pochádza z roku 1810. Z novodobých dejín je známy prípad z roku 1963 v Gallipolise v štáte Ohio. Skutočný záujem však vzbudil až prípad koňa z roku 1967 menom Snippy, ktorý akoby sa stal obeťou šialeného chirurga. Vyšetrovaním sa zistilo, že okrem rôznych rán a chýbajúcich orgánov bol kôň ožiarený a že mu bola vysatá všetka mozgová tekutina.
Na začiatku roku 1966 zmizol v tej istej oblasti nemecký ovčiak. O pár dni bola jeho mŕtvola nájdená uprostred lúky. V okolí psa bola tráva udupaná v presnom kruhu a kosti psa boli každá jedna rozdrvená. Vypadalo to, akoby pes spadol z veľkej výšky.
Z veľkej Británie je známy prípad jahniat, ktoré mali všetky odstránené mozog a predĺženú miechu cez malú dieru v lebke.
Šok museli zažiť dvaja táborníci, ktorí kempovali pri hraniciach Nového Mexika a Coloráda. V máji 2000 našli dve kravy, jednej chýbala hlava a druhej jazyk. Rovnako našli aj končatiny losa, jeho trup si to však vzalo so sebou.
V roku 1999 bol na ranči v Mennu nájdený beštiálne zohavený býk. Chýbala mu krv a v zadnej časti tela mal oválny otvor. Chýbali genitálie a rektum. Býk bol doslova zarytý vo vlhkej pôde a pod jeho osemstokilovou zdochlinou sa nachádzal ostnatý drôt. Aj toto zviera pravdepodobne spadlo z veľkej výšky.
Do roku 1973 boli prípady relatívne izolované. Od tohto roku nastáva masaker ktorý nekončí dodnes. Začalo to rozpitvaním 44 kráv v Kansase, na jeseň to pokračovalo v Minnesote a smerovalo ďalej na juh.
V roku 1979 sa do vyšetrovania oprela organizácia známa pod skratkou LEAA (Federal Law Enforcment Assistance Administration) s cieľom vykonať podrobné a pomerne nákladné skúmanie. Nedôvera v túto organizáciu však nakoniec bola oprávnená – výsledok jej skúmania uverejnený o rok neskôr priniesol iba vysvetlenie, že ide o činnosť dravcov. Nehovoriac o tom, že počet preskúmaných prípadov bol príliš nízky a dokonca žiaden z nich nepredstavoval klasického zástupcu tohto fenoménu.
Fenomén sa bohužiaľ netýka iba zvierat. Teraz určite zhrozene pozeráte na tento text a myslíte si „Hádam nie aj ľudia?“
Mutilácia ľudí
Netuším čo mám na to odpovedať, ale je známych niekoľko prípadov ľudí, ktoré vykazujú až zarážajúce rovnaké znaky, ako zohavenie dobytka. Najznámejší je prípad brazílca, ktorého fotky ako jediné unikli na internet a dajú sa vyhľadať s použitím hesla human mutilation. Prípad je z roku 1988. Mŕtvola mala odrezané uši, oči, jazyk, časť kože na hlave, symetricky mala vyrezané diery v ramenách, pričom v jednom chýbalo kus svalstva. Chýbala väčšina orgánov, ktoré boli „vytiahnuté“ cez dieru vyrezanú v rekte a na bruchu.
Najdesivejšie na tom je, že pitva ukázala, že v čase, keď neznámy psychopatický chirurg vykonával tento strašný akt bola obeť po stojačky, nažive a pri vedomí. Presnejšie sa uvádza, že obeť nezomrela na vykrvácanie a „stratu orgánov“ ale na extrémnu bolesť.
Jeden z prípadov, ktorý otriasol verejnosťou sa odohral v roku 2005 v regióne Beni mazar v Egypte. Boli nájdené tri rodiny s malými deťmi. Muži, ženy a deti, ktorí boli usmrtení všetci rovnako, identickým spôsobom, ako muž z Brazílie, počas jedinej noci. Najmladšiemu boli tri roky, najstarší mal 47. Obete boli nájdené s odstránenými orgánmi, z ktorých niektoré boli položené vedľa ich tiel. Polícia obvinila mentálne postihnutého muža, no zhrozená verejnosť o jeho vine pochybovala. Prípad ostal nevyriešený.
Najdesivejšie na tom nie je ani tak, čo sa deje pod rúškom tmy a hmly, ale fakt, že už sa nemôžeme upokojovať ani tým, že fenomén sa týka výhradne zvierat – pretože v posledných dvadsiatich rokoch sa týka už aj ľudí.
Teórie
A.C.Clarke vo svojom televíznom seriáli uvádza ako možnú príčinu tajomné obrovské mačkovité šelmy, ktoré boli pozorované v jednej z oblastí, v ktorých sa záhadná mutilácia dobytka vyskytla. Tie však môžeme po logickom zvážení spoľahlivo vylúčiť – šelma zviera roztrhá, ale nevysaje mu všetkú krv a neodstráni iba vybrané časti tela presnými rovnými rezmi robenými nástrojmi využívajúcimi vysoké teploty. Tu ešte spomeňme, že počet prípadov je obrovský a je štatisticky nemožné, aby došlo za bežných okolností k takémuto obrovskému nárastu útokov klasických šeliem.
Ak by aj túto činnosť robil človek, prípadne organizovaná celosvetová skupina, musíme najprv zodpovedať otázky ako napríklad „Kto by mal z toho a aký prospech?“, „Kde zobral technológiu, ktorú ešte dnes v podstate nepoznáme a určite sme ju nepoznali pred štyridsiatimi rokmi?“. Nehovoriac o tom, že táto organizácia by musela byť organizovaná na vysokej úrovni, musela by mať veľa členov po celom svete a fungovať dlhodobo. Cieľ existencie takéhoto spoločenstva si asi sotva dokáže niekto predstaviť.
Pri vyšetrovaní týchto prípadov sa podarilo odhaliť satanský kult, ktorý používal na svoje obrady čerstvé hovädzie mäso, bol vyšetrovaný istý motocyklový gang, ktorého príslušníci sa zdržiavali neďaleko oblasti práve v tom čase, keď sa vyskytol ďalší prípad zohavenia, no žiadne priame spojitosti neboli nikdy dokázané.
Detaily skladačky tohto fenoménu sú desivé, navzájom akoby nesúvisiace a dokopy nám nedávajú žiaden konkrétny obraz. Za celých štyridsať rokov, odkedy sa tento fenomén naplno prejavil vieme v podstate dve veci – niečo alebo niekto útočí na zvieratá a v poslednej dobe aj na ľudí a druhá vec – nemáme potuchy o tom s akým cieľom, s akou technológiou a čo tieto zverstvá vykonáva.
Väčšina teórií sú buď reálne, ale popierajú fakty a samé sa tak vylučujú ako odpoveď, alebo sú natoľko divoké, že je jednoduchšie uveriť, že ide o prácu mimozemšťanov.
Asi som vás týmto vydesil, tak v ďalšom článku uberiem plyn a pozrieme sa na trochu odľahčenú a možno aj úsmevnú tému. Povieme si čo je to synchronicita a uvedieme si niekoľko vskutku zaujímavých príkladov.
© Ľuboš Zahradníček 2011
