Mám ambíciu sa stáť spisovateľkou. Dúfam, že sa moje články budú zlepšovať, je na nich čo zlepšovať: gramatika, štylistika. Nikto učený z neba nespadol. Zoznam autorových rubrík: spoločnosť, Neférový štát, Súkromné, Nezaradené
Včera ma dosť zarmútila správa v televíznych novinách, že Dopravný podnik mesta Bratislavy, ďalej iba DPBK ide zrušiť zľavnené cestovné lístky pre starobných dôchodcov, invalidných dôchodcov a študentov. Podľa mňa nie je ospravedlnením ani to, že mesto Bratislava nemá peniaze ani na zimnú, či letnú údržbu ciest.
Celá štátna správa na Slovensku normálna nebola. Za socializmu stačilo nahlásiť problém, a hneď sa riešilo (nefunkčná pouličná lampa, rozbitý verejný záchod). Aj keď vtedy bola štátna správa politikov prešpikovaná politikou jedinej strany. Dnes sa zmenilo iba to, že štátnu správu ovláda raz pravica raz ľavica. A zhoršil sa výkon práva, zabezpečenie spravodlivosti a riešenie bežných problémov. Poplatky za štátne úkony stúpli do závratných výšok.
Dosť ma vytáča, keď v médiách počúvam rôzne konšpiračné kraviny v súvislosti s abdikáciou Benedikta XVI. Najsprostejšie sú tie , ktoré sa týkajú konca sveta, že posledný pápež bude černoch s menom Peter II.
Na právnu úpravu týkajúcu sa živnostníkov nemám slov. Najmä nie po tom kde živnostníci a dohodári musia platiť vyššie odvody štátu. Peniaze nekončia v prospech občanov, ale kdesi v čiernej diere. Už dvadsať rokov platíme vysoké odvody a dane. Napriek tomu vôbec nič z toho nepociťujeme (zdravotníctvo, školstvo, kultúra),stále pociťujeme iba uťahovanie opaskov.
Nestačí chodiť po regiónoch a monitorovať situáciu v krajoch. Podľa môjho názoru by kompetentní resp. vedúci na ministerstve soc. vecí aj s ministrom (nemám na mysli súčasného Richtera, ale všetkých od Nežnej revolúcie) absolvovať čosi ako reality šou po ôsmich mestách ôsmich krajov Slovenska. Každý región má inú krivku nezamestnanosti a problémy spojené s ňou. Buď chýbajú kvalifikované sily na dané pracovné miesto, alebo je veľa nezamestnaných. Iná situácia je v bratislavskom kraji, iná v košickom, prešovskom.
Ku napísaniu tohto článku má inšpiroval politický komentár na internetovom portály Aktuality. Desatoro úplne stačí a etický kódex strany Sdkú-Ds je na smiech, že táto strana iba prežíva, budúcnosť má iba R. Procházka. Súhlasím, že ešte vždy poslanec za Kdh má budúcnosť. Ale nie o Procházkovi je tento článok.
Denne sme bombardovaní správami o vysokej nezamestnanosti, ktorá sa prehlbuje, o brzdení hospodárskeho rastu. V televíziách, rádiách prebiehajú na túto tému desiatky diskusií. A stále ako by sa nič nerobilo. Bežný človek, ktorý má svojich starosti vyše hlavy, môže mať v tom chaos. Jeden politik tvrdí tak, druhý inak. Komu veriť? Tu nám pomôže iba zdravý sedliacky rozum.
Práca šľachtí. Alebo podľa sv. Pavla, že kto nepracuje, nech ani neje. Keď sa človek nudí, tak vymýšľa všelijaké hlúposti. Dobrý nie je ani druhý extrém, keď človek je workoholik alebo je v práci veľmi preťažený, vtedy robí chyby, ktoré sa môžu skončiť aj tragédiou.
Posledné týždne pred prezidentskými voľbami mali veľmi hustú atmosféru. Voliči Karola Schwarzemberga a Miloša Zemana sa na internetových diskusiách vzájomne urážali. Internet bol plný posmešných videí a obrázkoch o oboch kandidátoch.
Nebudem tu písať o žiadnej konkrétnej vláde, budem tu písať o neférových zákonov a neférovosti tohto národa. V našej spoločnosti je veľa neférovosti. Každý nadáva, ale nič nezmení, keď môže. Napríklad taký bohatý podnikateľ narieka, aký sme zlý národ a búcha sa do prs. Pritom je to on, ktorý zneužíva svojich zamestnancov a radšej si prevŕta koleno, než by mal dať korunu zo svojho. Takých príkladov sú omnoho viacej.
ÚSR v piatom oddiele čl. 35, odsek 1, ustanovuje: Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Zákon o službách zamestnanosti 5/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov ustanovuje v § 6, odsek 2, že uchádzačom o zamestnanie je: je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Čím ďalej tým lepšie. Ľudstvo ide vpred, na druhej strane prichádza aj čoraz lepšími spôsobmi ako človeku zobrať život napr. potratová tabletka červeno bielej farby. Stačí aby ju žena iba prehltla pohárom vody alebo množstvom alkoholu, aby otupila svoju bolesť z vraždy nenarodeného dieťaťa. Farbu liekov vybrali masoví vrahovia veľkých farmacetologických firiem náhodne, nič netušiac, aký význam majú. Biela znamená nevinnosť – nenarodené dieťa a červená – krv, smrť. Výstižné. Čo je človek pre zisk schopný len urobiť.
Ku napísaniu tohto článku ma inšpiroval status jedného z mojich fbc priateľov, o tom ako sa necnosti zmenili na prednosti. Citliví ľudia intenzívnejšie prežívajú šťastné chvíle v živote, ale rovnako intenzívne prežívajú aj smútok, bolesť, čo im môže poškodiť zdravie ako duševné tak aj fyzické. V dnešnej dobe to platí dve stopercentne. Z ľudských vzťahov sa vytráca akási ľudskosť, bezprostrednosť. Nahrádza ich akási plytkosť, formálnosť. Preto sú za posledné desať dvadsať rokov psychiatrické a psychologické ambulancie majú množstvo pacientov.
Azda najčastejšie spomínaný kandidát na slovenského prezidenta je expremiérka Radičová. Podľa TA 3 Radičová berie rozhodnutie prezídia SDKÚ-DS na vedomie. Jej diplomatická odpoveď môže znamenať: a, súhlasí. Po dlhom časovom odstupe a cestovaním po zahraničí sa zmierila s ponižovaním, ktoré sa je dostalo keď bola premiérka b, zváži návrat do prostredia, ktoré jej spôsobilo toľko smútku.
Vďaka niekoľkým ľuďom, ktorí Figela poznali, keď bol študent, mohla som napísať tento krátky článok. O niektorých veciach viem, ktoré Figel sám o sebe prezradil.
Čo znamená slovo T/eror/tizmus? Znamená erotizmus a terorizmus, teror. Prečo som to dala do jedného slova? Majú vôbec niečo spoločné? Majú. Médiá sú preerotizované a plné násilia. Stačí si zapnúť televízor každý večer od siedmej do ôsmej hodne, kde človek nepočúva nič iné: tragédie, kriminalita. Televízne noviny sú plné negativity. Tento pocit umocňuje aj sugestívna zvučka v televíznych novinách na markíze a jojke. Akoby už nestačili hulákajúce reklamy počas prestávok.
Od februára tohto roku sa stali tri nehody v košickom nákupnom stredisku Galéria. Vo februári iba v rozpätí pár týždňov došlo ku dvom tragédiám. Prvá nehoda sa skončila smrťou, keď mladík padol do fontány, na mieste bol mŕtvy. S veľkou pravdepodobnosťou to bola samovražda. Pravidelný nakupujúci tam často vidia sedieť staršiu pani, ktorá tam presedí hodinu dve pri fontáne. Povesť hovorí, že tam oplakáva toho nebohého. Druhá tragédia, našťastie sa neskončila smrťou, bol mladík, ktorému prišlo zle, keď sa prekoprcol cez zábradlie a padol dole do smrtiacej fontány.
V dejinách katolíckej cirkvi došlo ku prípadom, keď vysokí cirkevní hodnostári krivdili svojím velikánom. Dajú sa rozdeliť do dvoch skupín: prví sú tí, ktorí mali maslo na hlave, druhí sú ti, ktorý z poslušnosti ku cirkvi krivdili týmto velikánom. Tak ako je to aj v prípade odvolaného arcibiskupa Bezáka. Hlavný aktér je biskup Sokol, vedľajší sú biskupi, ktorí z kolegiality, či zo svojho svedomia Bezákovi krivdia.
Európa stojí na kresťanských základoch, nie moslimských. Európska únia toleruje islamské náboženstvo, ktoré na oplátku netoleruje to naše. Teroristi sa vyhrážali bombou, ak dajú na bruselské námestie vianočný stromček. Skutočne by teroristi splnili svoju hrozbu a pomstili sa za symbol našich kresťanských symbolov? Nedochádza ku porušeniu našich práv? Za všetko hovorí výrok jedného z mnohých blogérov : „Je to absurdné. Zrušia aj veľkonočné vajcia, pretože sú symbolom vzkriesenia Ježiša Krista?," Jeden z europoslancov uvádza, že v Rakúsku blízko našich hraníc prestali na základnej škole sláviť Mikuláša, aby neurazili iné vyznania. Čo je potom na vine? Terorizmus alebo odstránenie kresťanských symbolov zo strachu neuraziť iné vierovyznanie? To už nie je strach, ale zvrhlosť.
Všetko sa začalo v Poľsku hnutím Solidarita, keď na jej čelo bol zvolený Lech Walęsa. Solidarita sa postavila proti komunistickému režimu a roky bola ním prenasledovaná. Toto hnutie dodalo ducha odvahy a túžby po slobode aj iným. Včera, to je 2. Decembra 2012 som pozerala film o Popieluszkovi - sloboda je v nás. Neverila som, že v socialistickom Poľsku museli robiť zbierku pre chudobných, lebo nevyžili, keď ich vyhodili z roboty pre ich boj za Slobodu. Takých prípadov tam boli tisícky, nie niekoľkých.Jerzy Popieluszko nakoniec skončil dobitý, zviazaný a hodený niekde do rieky. Štb malo mafiánske praktiky.
