S jednou nohou na stoličke a druhou na polici v špajzi mu kričím že si len tak polihujem medzi klebetením a ničnerobením , lebo on veľmi dobre vie že sa pokúšam dostať špajzu do stavu prezentácie náhlym návštevníkom lebo veď ktovie či sa tam raz niekto nepozrie. Na to mi nešťastným hlasom oznamuje že je príšerne hladný a chcel by nejaký olovrant. Nadmieru milým hlasom , naozaj milým , mu oznamujem že v chladničke je paštéka a na tom nábytku čo sa nazýva kuchynská linka je chlieb. O päť minút sa za mojím chrbtom ozýva sťažnosť 16 ročného výrastka že tá paštéka sa nedá otvoriť. " Akože nedá ?! " "Veď na vrchu má plech a nie fóliu." "Kristušát chlapče , tak vezmi otvárak !" Skoro som z tej stoličky spadla keď prišiel s otvárakom na fľaše. "Chlapče toto je konzerva a nie pivo, to mi robíš hádam naschvál !?"
Tak neviem , do počítača rozumie pomaly ako hacker , pozná všetky paragrafy na ochranu maloletých a mladistvých , filozofuje o podstate života a následnom dopade života na globálny systém Zeme ale čo z toho bude mať keď aj po mojej roky trvajúcej snahe urobiť si akú takú požívatinu je ako sandál medzi bagančami ?
Tak som si spomenula ako mi babka vykrikovala keď som poriadne neupratala izbu že "raz ťa ty nešťastnica zožerie filoxera! " Teraz sa mi to vracia. Vykrikujem na syna že " raz budeš mať okolo seba plno jedla a ty umrieš od hladu lebo ti ho nebude mať kto pripraviť !"
Minulosť a spomienky ma dostihli aj v takýchto situáciách.
