Normálna nedeľa. Nechce sa mi vstávať. Ono mne sa nechce vstávať ani v bežný deň lebo som nočný zhýralý žrút programov, kníh a diskusií, záleží na stave mysle.
Takže strašne sa mi v nedeľu nechce z postele ale prekonávam to. Ani nie tak silou vôle ako šramotením sobášeného, ktorý vstáva div nie o štvrtej nadránom. Kus chleba s maslom a poďme na omšu. Nabaliť kabelu modlitebnou knižkou, peňaženkou a igelitkami. Trielime do kostolíka na poslednú chvíľu, to je naša vizitka. Málo ľudí, ospalé tváre, sem-tam úsmev.
Vyjdeme z kostola a poďme do susedného marketu na nákup. Chlieb, minerálka, keksíky a dnes toaletný papier, lebo sa akosi minul. Toaletný papier sa zvláštnym spôsobom minie v nedeľu. Dobehávam domov aby som pomaly a v kľude dovarila obed. Musím sa snažiť aby som bola dostatočne pomalá ináč by som musela sledovať o kus dvanásť a taký masochizmus moja psychika neznesie. Zapnem rádio a zrazu počujem úpenlivú prosbu : Prosím, nenakupujte v nedeľu, nedeľa je deň pokoja.
Ale veď ja som pokojná a spokojná. Mám chlieb, vodu a hajzel papier. Bola som na omši, zmeškala obedňajšie televízne emerikum, stihla Poirota . Našomrala na syna a manžela, oni nareptali na moje šomranie. Proste bežná nedeľa, voľný deň. Musíme predsa dobehnúť celotýždenné omeškania keď nie sme spolu.
