Keď duša ochorie

Aleny som sa bála. Vlastne, nebála som sa jej, ale tých prízrakov zúfalstva, letargie a bezodného smútku, ktoré ju mátali a šírili sa okolo nej ako zlovestné tiene. Vídavala som ju pravidelne, keď som chodila za otcom do ujovej firmy, v priestoroch ktorej sa Alena niekedy starala o tetinho psa. Kvôli svojej chorobe bola totiž na invalidnom dôchodku a navyše milovala zvieratá, a tak si vďačne privyrábala strážením prítulného bradáča. Doteraz si však pamätám ten chlad, čo ma zakaždým ovanul, keď som nazrela do Aleninej izby a videla, ako sedí na matraci, fajčí, pohupuje sa a pozerá do prázdna. Niekedy bola v pyžame ešte aj popoludní. Keď prišla na ňu ťažká fáza, tak aj venčenia psa bolo nad jej sily. V dobrom období bolo s ňou prekvapujúco príjemné komunikovať, a keď sme si kúpili aj my psa, o témy našich rozhovorov bolo vždy postarané. Párkrát sa pokúšala zamestnať. Nikdy to dlho nevydržalo. Jej choroba ju vždy skôr či neskôr dostihla.

Pamätám si, ako nám raz teta povedala, že Alena je znova v nemocnici. Sama išla požiadať o hospitalizáciu po tom, ako sa nevládala ani učesať a pochopila, ako sa jej stav opäť vážne zhoršil. V tom čase som nechápala, čo to je, čo to znamená, že niekto môže byť taký unavený, že nevládze zdvihnúť ani ruku, aby sa učesal. Nuž, netrvalo dlho a ťažké udalosti, ktoré sa zbehli v našej rodine, ma prevalcovali tak, že som sama zažila ten príšerný stav, kedy som bola taká unavená, že som dva týždne nebola schopná odpratať vysávač z prostriedku svojej izby a radšej ho deň čo deň prekračovala. Bohu vďaka, že som sa vládala česať, umývať, prechádzať, čítať a že po pár mesiacoch som sa dostala do normálu. Vtedy som si však myslela, že som na pokraji fyzických a duševných síl a že to je maximum duševnej bolesti, ktorú ľudská bytosť dokáže prežiť. Ha-ha. Viete si predstaviť tú hrôzu zapáchajúcu smrťou, keď človeku duša ochorie až tak, že sa nevládze nielen učesať, ale ani ísť na záchod?

Dnes je medzinárodný deň duševného zdravia. Je príhodný čas na to, aby sme sa zastavili a venovali trochu pozornosti duševnému zdraviu svojmu, ako aj tých, ktorí musia oň bojovať. Verte mi, hoci sa zo všetkých strán na nás usmievajú dokonale šťastní a totálne „cool“ ľudia, sú to produkty billboardov, reklám, časopisov, televízie. Tí reálni ľudia okolo nás nie sú ani zďaleka takí „happy“ ako prototyp úspešného moderného človeka, ktorý nám umelo podsúvajú média. Medzi tými skutočnými ľuďmi okolo nás je veľmi veľa takých, ktorí užívajú antidepresíva, tabletky na spanie, chodia na psychoterapie; môžu to byť dokonca vaši známi a vy o tom neviete.

Ľudská duša je krehká a dnešná doba jej dáva dosť zabrať. Tak ako vám ochorie žalúdok alebo priedušky, tak niekomu inému môže ochorieť duša, alebo hlava. Buďte si istí, že ten iný nie je tomu vôbec rád; on si tú chorobu nezvolil a je pre neho o to ťažšia, že na Slovensku je stále viac-menej hanbou priznať sa k nej. Ak niekto podstupuje farmakoterapiu (užívanie liekov), neznamená to, že je blázon. Ak stretnete človeka, ktorý sa správa ako „blázon“, nepomyslite si, že vy ste voči duševnému ochoreniu imúnny: môže postihnúť aj vás a nemôžete si byť istý, že jedného dňa aj vy nespoznáte krehkú hranicu medzi duševným zdravím a chorobou.

Duševne chorý človek alebo človek s psychickou chorobou nie je slaboch. Nemusí byť ani zlý človek, ani nebezpečný. Omnoho nebezpečnejší ako náhodný okoloidúci rozprávajúci sa sám so sebou alebo inak zvláštne sa prejavujúci môže byť človek, ktorý sa celý život javí dokonca aj svojim najbližším úplne normálne, vedie usporiadaný život a len tak „mimochodom“ znásilní jedno popoludnie svoju kolegyňu, pretože bola „stredom jeho života.“ Jej chyba, že to nevedela pochopiť. Alebo úspešný verejný činiteľ, ktorého ste aj v rádiu mohli počuť vehementne odsudzovať domáce násilie. Asi vedel, o čom hovorí, keďže svojej manželke od samej „lásky“ zlomil rebro, inokedy obe ruky. Alebo snaživý, nenápadný úradníček a poslušný syn v jednej osobe, ktorý od samej „dobroty“ 8 rokov väznil vo svojom dome dievča.

Pamätám si, ako náš pes Alenu zbožňoval. Bola s ním na prechádzke iba zopár krát, ale Bobino bol z nej hotový: váľal sa na chrbáte, slastne privieral oči a nechcel sa od Aleny ani pohnúť. Psy vycítia dobrého človeka, ich neoklamete. Alena mohla mať chorú dušu, ale mala ju veľmi dobrú. Minulý čas používam schválne, pretože minulý rok nad ňou jej choroba zvíťazila. Jedného rána ten urputný boj o ďalší deň nezvládla a vyskočila z okna. Na mieste bola mŕtva. Jej tragický koniec ma ohromil.

Starajme sa o svoju dušu a venujme trochu pozornosti a úcty aj tým, ktorých duša či hlava sú choré. Je veľa spôsobov, ako svojej duši urobiť dobre. Odborníci odporúčajú napr. fyzický pohyb, pobyt v prírode, relaxáciu, atď. Viac informácií o duševnom zdraví a chorobách nájdete aj na týchto stránkach: www.dusevnezdravie.sk, www.uzkost.sk, www.psychiatria.szm.sk

Vážme si nielen svoje fyzické, ale aj duševné zdravie. Aj v dňoch od 12.10 do 14.10 môžeme niečo urobiť pre seba a aj pre tých, ktorí oň bojujú, alebo ho už stratili. Kúpou modrej nezábudky ukážete, že nie ste voči tejto téme ľahostajní. Viac informácií o Dňoch nezábudiek organizovaných Ligou za duševné zdravie nájdete na vyššie uvedenej stránke: www.dusevnezdravie.sk