žienka nedomáca, ktorá sa rada rozhliada okolo seba a sem-tam k tomu rada aj čosi povie Zoznam autorových rubrík: útržky z každodenností, pošepky, srdce na dlani, ľudia v mojom živote, úvahy, fejtóny, reportáže z Portugalska, Súkromné, Nezaradené
Všimla som si ju až po tom, čo som zdvihla zrak od svojho ledva vlečúceho sa psa a pozrela sa pred seba. Ešte pred chvíľou na chodníku nebolo ani živej duše. Niet divu, veď komu by sa v tejto páľave chcelo špacírovať pomedzi panelákmi! Tak kde sa tu zrazu vzala?
„Pozri, čo som našla!“ zvolala na mňa mama počas generálneho upratovania pracovne a do ruky mi podala akýsi list zo slovami: „To písala Despina. Pamätáš sa na ňu?“ Prekvapene som prikývla. Pravdaže som sa na ňu pamätala.
,,Nemôžem ti dať cukrík, Paľko, to mám pre takého chlapčeka ako ty, čo ma čaká doma a on má dnes narodeniny, vieš.“ Snažila sa pani Čunderlíková vysvetliť chlapčekovi zo susedného paneláku svoju neochotu otvoriť vrecko s cukríkmi a ponúknuť ho. Malý Paľko na ňu chvíľu zazeral a potom z neho vyšlo: „Ty p....a!“ Zatiaľ čo pani Čunderlíková lapala po dychu, mamička malého drsňáka stojaca opodiaľ nevyzerala vyvedená z miery.
Ani neviem kedy to dnes začalo zrazu len zdvihnem hlavu od počítača a vidím slnečné lúče na koberci v kancelárii áno možno vtedy to začalo a okno je otvorené a dnu prúdi teplý omamný vzduch darmo prišla jar a vonia krajšie a opojnejšie ako Chanel 5 a mne sa z nej krúti hlava zrazu sa mi nechce už viac prekladať mám pocit že mi je príliš tesno vo svojom vlastnom tele a žiada sa mi vyskočiť a zakričať že život je krásny
Všimla som si ich už na zastávke. Najprv ma upútala mama. Mala krásne veľké sýtomodré oči a v nich krotkosť, nehu a únavu. Jej oblečenie zanechalo vo mne dojem ošúchanosti, až zanedbanosti. Akosi mi k tým čistým očiam nepasovalo. Potom som si všimla otca a ustúpila som o krok dozadu. Prechádzal popred mňa nevyrovnaným krokom s neprítomným výrazom v cholerickej, strhanej tvári, akú mávajú ľudia, ktorí sa dostali až na dno. A potom som si všimla deti.
