Zoznam článkov blogera

Júlia Žitná

Návšteva v Centre Memory

Keď som vošla dovnútra, bola som trochu nervózna. Podvedome som očakávala, že sa z chodby vyroja postavy starých, bezprizorných ľudí, ktorí už dávno stratili kontakt s realitou. Nič také sa však nekonalo. „Nech sa páči, tadiaľto.“ posmelila ma sestrička. Ako som ju nasledovala, prešla som okolo skupinky starých ľudí driemajúcich s vyloženými nohami v polohovateľných kreslách. Pár z nich reagovalo na pohyb okolo seba zrýchleným žmurkaním, no potom sa opäť ponorili do seba. „Siesta. Po obede odpočívajú.“ Usmiala sa na mňa sestrička, otvorila mi dvere kancelárie a z nich sa ozval príjemný hlas: „Vitajte v Centre MEMORY.“

• 30. jún 2007
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 3 362x
• 4

Júlia Žitná

Premenlivo

Na slnku sú tmavé škvrny, na zemi dlhé tiene a všade je plno žiary, oranžovej a žltej,

• 25. máj 2007
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 141x
• 3

Júlia Žitná

Príliv

Najradšej by som si vypísala všetky myšlienky z hlavy, až by som ostala bez vlasov a s telom bez tiaže, ale nejde to a tie myši a lienky sa naháňajú a zvŕtajú v šialenom červenom tangu, vidím ich, keď si pošúcham oči a potom zatvorím, zrní to a chveje sa to a svieti to, ako televízna obrazovka, keď vypadne prúd,

• 15. apr 2007
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 125x
• 4

Júlia Žitná

V nemocnici

Sedela som na čalúnenej stoličke potiahnutej červenou koženkou, aké bývajú v staničných bufetoch a obzerala sa okolo seba. Striaslo ma, ale zima mi nebola. Čakala som pred dverami ambulancie svojej doktorky a priala si vypadnúť odtiaľ čo najrýchlejšie. Bolo len niečo po štvrtej, ale v nemocničnej hale vládlo ťaživé prítmie.

• 9. mar 2007
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 1 919x
• 5

Júlia Žitná

Mamy včera a dnes

Vedia vždy všetko najlepšie. Určite lepšie ako my. Vedia, kam by sme mali ísť na dovolenku, ktorá farba nám pristane, ako by sme mali stráviť víkend. Vedia, či sme smutní, veselí, prepracovaní, aj keď my sami to o sebe nevieme. Boja sa o nás, keď odchádzame na cesty a nedávame o sebe vedieť. Pýtajú sa nás, čo budeme jesť, aj keď im trikrát povieme, že nič. Zbytočne im pripomíname, že už sme dospelí ľudia. Aj tak sa budú o nás starať, akoby sme stále boli ich malé dievčatká a malí chlapci. Naše mamy. Posledné svojho druhu.

• 26. feb 2007
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 2 986x
• 17

Júlia Žitná

Časovanie

• 5. feb 2007
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 0

Júlia Žitná

Cesta okolo sveta za 24 hodín

Venujem Dáši Chrastovej Sú dni, keď opúšťam priestory svojho bytu a vychádzam z neho nie na ulicu, ale na hociktorom mieste na svete, kde sa mi zapáči. Aj dnes cestujem. Kabelku nechávam doma a beriem si väčšiu tašku. Okrem mobilu, vreckoviek a lesku na pery si do nej dnes hádžem aj pas. Zo skrine vytiahnem dlhý čierny kabát, lodičky nechám v predizbe a namiesto nich si obujem čižmy - veď dnes sa veľa nachodím.

• 16. nov 2006
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 0

Júlia Žitná

Keď som jednoducho nemožná (ale liečim sa)

Už je to raz tak. Som nemožná. Alebo ak chcete, neviem byť asertívna a v dnešných dravých časoch som absolútne nepoužiteľná. Toto svoje postihnutie som si prvýkrát uvedomila na výške, keď ma doktorka literatúry vypoklonkovala z kabinetu za značne oneskorený výber témy na diplomku a ja som sa jej ešte poďakovala a zaželala príjemný deň. Nechápala som, prečo sa jej vtedy ruka zastavila v polovici pohybu a obočie skúmavo zodvihlo. Ešte viac som nechápala, keď mi na druhý deň povedala, že mojou diplomovou vedúcou predsa len bude.

• 7. nov 2006
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 17

Júlia Žitná

Keď duša ochorie

Volajme ju napríklad Alena. Bola spolužiačkou a kamarátkou mojej tety zo strednej školy. Keď som sa s ňou prvýkrát stretla, sedela za kuchynským stolom u tety, nervózne fajčila, hojdala sa spredu dozadu, mala tmavé kruhy pod očami a prázdny pohľad. Už v tom čase sa liečila na depresiu: ambulantne a niekoľkokrát bola aj hospitalizovaná. Myslím, že to bol prvý človek s duševnou chorobou, ktorého som vo svojom živote nielen stretla, ale aj trochu spoznala.

• 10. okt 2006
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 3

Júlia Žitná

Keď s človekom odíde aj kúsok miesta na Zemi

Už je to vyše roka, čo zomrela otcova krstná mama. Mala 92 rokov a úžasnú vôlu žiť, ktorá ju opustila po tom, ako zomrel môj otec. Pri jeho pohrebe neplakala – len sa bezradne pozerala okolo seba ako malé, vyplašené dieťa a vtedy si teta Katka zo Zvolena pomyslela: „Ani krstná tu už s nami dlho nebude.“ Tak sa aj stalo. Keď minulé leto spadla a zlomila si bedrový kĺb, v ukrutných bolestiach presedela nehybne celú noc, no i tak sa jej nepodaril oddialiť okamih, kedy prišla sanitka, do ktorej ju napriek jej protestom naložili. V nemocnici nikdy predtým nebola. Keď sme ju prišli navštíviť, mala práve po klystýre, na ruke infúznu ihlu a oči pevne zavreté. Otvorila ich iba na chvíľu, pozrela sa na nás bez slova, potom ich znova zatvorila a nepovedala ani slovo. Nepovedala nič ani vtedy, keď sme sa s ňou po polhodine bezradne lúčili. Iba brada sa jej nebadane chvela.

• 29. sep 2006
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 2 087x
• 11

Júlia Žitná

Pánu učiteľovi z lásky

27. augusta som mala televízor zapnutý len náhodou. Ako pozadie k obedu. Na obrazovke sa mihotali postavy starčekov vo vojenských uniformách a ľudí, ktorí si spomienku na SNP prišli uctiť spolu s jej staručkými účastníkmi. Bolo zvláštne sledovať vetchých starcov, ako trasľavým krokom prichádzajú k pomníku v napnutých, pevných uniformách ovešaní medailami.

• 8. sep 2006
• Páči sa: 1x
• Prečítané: 0x
• 13

Júlia Žitná

Čomu som nerozumela ako malá a čomu nerozumiem ako veľká

Keď som bola maličká, nerozumela som mnohým veciam. Nechápala som, ako vedia doktori po narodení dieťatka, či je to dievčatko alebo chlapec. Nechápala som, prečo sa po čase nezmestím do svojich šiat a myslela som si, že sa jednoducho nosením zmenšujú.

• 30. aug 2006
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 10

Júlia Žitná

Ako som bola na spinningu

„Poď, je to super, bude sa ti to páčiť!“ lámali ma kamarátky, zatiaľ čo ja som na ne hádzala nedôvečivé pohľady. No ony to nevzdali. Vymenili si spiklenecké pohľady, Eva sa zhlboka nadýchla a triumfálne na mňa vyblafla: „Vydáš zo seba stres, vyventiluješ sa a ... je tam božský tréner. Má vymakané lýtka a vie dobre vyhecovať.“

• 28. aug 2006
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 20

Júlia Žitná

24. august 2006 v živote jedného človeka

Mám rada Bratislavu v dňoch aký bol včera, keď nás slnko nezadúša horúcimi dotykmi, ale len jemne hladí a kúpe vo svojom jase, až je celý deň čistý a voňavý od úsvitu až do súmraku.

• 25. aug 2006
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 2

Júlia Žitná

Na ceste

Ťažko sa mi odtiaľ odchádzalo. Pršalo, vzduch voňal mokrou zemou a lúčnymi kvetmi a z Hradovej sa vyparovalo nebo.

• 8. aug 2006
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 4

Júlia Žitná

Ako sa babka do šenku vybrala

Všimla som si ju až po tom, čo som zdvihla zrak od svojho ledva vlečúceho sa psa a pozrela sa pred seba. Ešte pred chvíľou na chodníku nebolo ani živej duše. Niet divu, veď komu by sa v tejto páľave chcelo špacírovať pomedzi panelákmi! Tak kde sa tu zrazu vzala?

• 24. júl 2006
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 8

Júlia Žitná

Prečo bývam rada v Petržalke

„Chcem si kúpiť byt. Hocikde, len nie v Petržalke.“ „Odviezla by som ťa k tebe domov, ale keď ja sa v Petržalke bojím šoférovať.“ „Ty si z Petržalky, fááákt? To musí byť dosť drsné, čo?!“

• 20. júl 2006
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 56

Júlia Žitná

Despinin list prezidentovi USA

„Pozri, čo som našla!“ zvolala na mňa mama počas generálneho upratovania pracovne a do ruky mi podala akýsi list zo slovami: „To písala Despina. Pamätáš sa na ňu?“ Prekvapene som prikývla. Pravdaže som sa na ňu pamätala.

• 15. júl 2006
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 13

Júlia Žitná

Púpavy

Všetkým, čo túžia lietať

• 30. jún 2006
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 0

Júlia Žitná

Pieseň o slnku

A už je to tu zase! V utorok bol prvý letný dážď a moja neter sa smiala, že slnko sa sprchuje a nechcela ísť domov, a potom hrmelo a ona sa bála; musela som jej vysvetliť, že to len nebo vypúšťa vodu z vane a v odtoku to klokoce ...

• 16. jún 2006
• Páči sa: 0x
• Prečítané: 0x
• 2