ľudia v mojom živote

Keď s človekom odíde aj kúsok miesta na Zemi

Už je to vyše roka, čo zomrela otcova krstná mama. Mala 92 rokov a úžasnú vôlu žiť, ktorá ju opustila po tom, ako zomrel môj otec. Pri jeho pohrebe neplakala – len sa bezradne pozerala okolo seba ako malé, vyplašené dieťa a vtedy si teta Katka zo Zvolena pomyslela: „Ani krstná tu už s nami dlho nebude.“ Tak sa aj stalo. Keď minulé leto spadla a zlomila si bedrový kĺb, v ukrutných bolestiach presedela nehybne celú noc, no i tak sa jej nepodaril oddialiť okamih, kedy prišla sanitka, do ktorej ju napriek jej protestom naložili. V nemocnici nikdy predtým nebola. Keď sme ju prišli navštíviť, mala práve po klystýre, na ruke infúznu ihlu a oči pevne zavreté. Otvorila ich iba na chvíľu, pozrela sa na nás bez slova, potom ich znova zatvorila a nepovedala ani slovo. Nepovedala nič ani vtedy, keď sme sa s ňou po polhodine bezradne lúčili. Iba brada sa jej nebadane chvela.

29. sep 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 087x
11

Júlia Žitná

Pánu učiteľovi z lásky

27. augusta som mala televízor zapnutý len náhodou. Ako pozadie k obedu. Na obrazovke sa mihotali postavy starčekov vo vojenských uniformách a ľudí, ktorí si spomienku na SNP prišli uctiť spolu s jej staručkými účastníkmi. Bolo zvláštne sledovať vetchých starcov, ako trasľavým krokom prichádzajú k pomníku v napnutých, pevných uniformách ovešaní medailami.

8. sep 2006
Páči sa: 1x
Prečítané: 0x
13

Júlia Žitná

Moja mama (slohová práca k MDŽ)

Moja mama má 61 rokov. Narodila som sa jej, keď mala 33 rokov. To znamená, že obdobie, kedy som ešte nebola v jej živote, je ešte stále dlhšie ako obdobie, kedy ma už mala. Svoju mamu poznám – čuduj sa svete - od narodenia t.j. 27 rokov a rada si predstavujem, aká bola tých 33 rokov, keď ja som tu ešte nebola. Aká bola ako dieťa, ako mladé dievča... Nejaké informácie sa ku mne dostali, ale zdajú sa mi také neuchopiteľné, ako jej fotky z detstva či mladosti. Moja mama a rebelka? Moja mama že lozila po stromoch ako opica? Moja mama, pre ktorú sa raz na zábave skoro strhla bitka? Takáto že bola moja mama kedysi, keď ešte nebola mamou, ale mladým, beztarostným dievčaťom? Rebelka, šinterka, dievča za každú zábavu....taká asi bola kedysi. Láskavá, ustarostená, obetavá, unavená i energická, silná i krehká ......taká je dnes .....ako mama. Moja mama.

8. mar 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 6 641x
5

Júlia Žitná

Babička Trávniková

Pochutnávala som si s mamou na bryndzovej polievke a zemiakových plackách v záhradnej reštaurácii v Tisovci, keď sme zrazu začuli čísi prenikavý hlas: „No on vás prišel pozdravit. Jó, kamaráta prišel pozdravit.“ Za dreveným oplotením sme zbadali starú pani so psíkom na rukách. Náš pes Bobi sa hneď postavil do pozoru a nového návštevníka už aj preveroval. Zaujaté pozorovaním oňuchávacieho manévra psov nezdvihli sme ani poriadne oči k pani, ktorá o chvíľu potiahla psíka za vodítko a vybrala sa smerom k nám.

11. okt 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 465x
1

Júlia Žitná

Pocestní anjeli

Veríte v anjelov? Možno áno a ani si to neuvedomujete. Možno dokonca nejakých aj stretávate, a ani o tom neviete. Majú totiž mnoho tvárí a nemusia mať práve podobu okrídlenej bielej bytosti. Ja verím v anjelov strážnych.Verím, že sú pri mne na cestách, keď sedím za volantom a rozjímam, až z toho pištia pneumatiky a hlasno sa trúbi. Ale chcem vám porozprávať ešte o inej skupine anjelov. Nazvala som ich pocestní anjeli, pretože ich stretávam výhradne počas svojich potulkách svetom. Sú to normálni ľudia z mäsa a kostí ako vy alebo ja, a predsa čímsi zvláštni. Každé stretnutie s nimi je malá slávnosť. Objavia sa náhle, skrížia vám cestu, darujú vám časť svojho príbehu a skôr, ako im stihnete poďakovať, sú preč. Ostane po nich len zvláštny záchvev vo vzduchu, akoby vás pohladil vietor a náhla vnútorná sila ísť ďalej. Do ďalšieho mesta, ďalšej krajiny, ďalej od domova a bližšie k sebe.

25. júl 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 654x
9

Júlia Žitná

Čo ma môj otec naučil bez toho, aby o tom vedel

Pamätáte sa na seriál Beverly Hills 902 10? Na Slovensko dorazil asi pred 12 rokmi ako jeden z tých prvých amerických výchovných seriálov, ktoré ukazujú, aké dôležité je rozprávať sa navzájom o svojich citoch. V rodine Walshových sa všetci tak veľmi ľúbili, že sa o tom museli každú chvíľu uisťovať. Po každej hádke sa ospravedlňovali dojemnou vetou: „Prepáč, že som ranil tvoje city.“ Ak mal niekto z nich problém, vždy bol naporúdzi nejaký šľachetný nedočkavec so sústrastným pohľadom v očiach a skvostnou replikou na jazyku: „Nechceš si o tom pohovoriť?“ Ak sa náhodou jedna z týchto troch viet v nejakej časti neobjavila, zneistela som, či pozerám ten správny seriál. S postupom času prišli na Slovensko mnohé iné zušľachťovacie seriály a filmy. Rozprávalo sa v nich dojemne o citoch; rodičia odovzdávali svojim deťom múdre životné posolstvá typu “Život je ťažký, ale oplatí sa ho žiť.“ a “Aj keď sa raz rozlúčime, navždy budem pri tebe.“

4. júl 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 353x
11