Je nízkej postavy a aj keď sa mi zdá, že každým rokom je čoraz nižšia a má útlejšie plecia, jej náruč je stále rovnako široká a pevná. Je plnoštíhla – tak, ako má správna mama byť - a je mäkká ako vankúšik, len sa k nej pritúliť a zatvoriť oči. Krásne vonia, akoby medom a mliekom a má mäkký hlas, ktorý v telefóne ďaleko od domova znie vlhko a slano. Má krásnu hladkú pleť, ale býva dosť bledá a okolo očí a úst má hlboké vrásky. Býva veľmi unavená, ale kráča tak energicky, že raz sa jedno dievčatko od susedov začudovalo: „Teta, s akou chuťou idete do práce!“ S chuťou sa vie tiež smiať, až sa jej pritom natriasa telo a leskne tvár. Na mladé ženy sa hovorí, že sú krásne, na dámy v rokoch, že dobre vyzerajú. Moja mama vyzerá veľmi dobre, aj keď sama to popiera. Má úžasný všeobecný prehľad, čo tiež popiera, ale i tak keď sa v našej rodine povie „chodiaca encyklopédia“, všetci vieme, koho máme na mysli. Moja mama tiež fantasticky varí a dosť prekvapujúco to popiera. Vie jedlo nielen úžasne navariť, ale si ho aj poriadne vychutnať a niekedy je skutočným pôžitkom sledovať ju, ako labužnícky ujedá z rezňa a zalizuje sa. Aj keď popiera mnoho svojich kvalít, je to proste mama s výzorom dámy, s obetavosťou babiny, s vedomosťami intelektuálky, s umeleckým cítením estétky a so silou ženy, ktorá stojí za kormidlom celej rodiny. Aj keď som už podľa jej slov „stará koza“, ešte stále za ňou z času na čas prídem, aby mi rozčesala vlasy, poškrabkala chrbát, a ja sa tak mohla nadýchnuť z jej tepla. Ešte stále mi nosí do postele čaj, keď som chorá, ešte sa o mňa bojí, keď som z domu preč a ďaleko, ešte stále sa ma pýta, čo budem jesť, keď večer prídem domov... ešte stále som svojím spôsobom jej malé dievčatko a ona moja veľká mama. Starosti, trápenia či choroby ktoréhokoľvek člena našej rodiny, či už trojročného a či 80 ročného prežíva bolestne osobne, ale keď náhodou ochorie ona, dostať ju k doktorovi je hotové umenie. Bolo obdobie, keď moja mama nemohla spávať. Napriek tomu fungovala cez deň tak, ako obyčajne: chodila učiť, varila, nakupovala, starala sa o nás všetkých vrátane psa. Muselo ju to stáť strašne veľa fyzickej aj psychickej sily, no keď som sa jej neskôr spýtala, ako to dokázala, iba pokrčila plecami a povedala: „Vieš, tá pozícia matky ťa akosi nepustí. Tá zodpovednosť za vás všetkých ťa proste núti ísť ďalej, nemôžeš si dovoliť len-tak vypnúť.“Dnes je Medzinárodný deň žien, všetkých žien. A aj keď špeciálne matky majú svoj sviatok v máji, mne sa s nimi spája aj 8. marec. Kedysi sme ako malí školáci dávali v ten deň naším mamám vlastnoručne maľované srdiečka predkreslené súdružkami učiteľkami a snívali sme o tom, čo by sme mamičkám dali, keby sme už boli veľkí a šikovní. Dnes som už síce veľká a snáď aj trochu šikovná, ale nežiada sa mi žiadne srdce ani kresliť, ani vyšívať ... len o ňom písať. O najobetavejšom, najvrúcnejšom srdci, aké mávajú len matky a aké má moja mama. Aj jej a všetkým skutočným mamám patrí dnešný deň.
Moja mama (slohová práca k MDŽ)
Moja mama má 61 rokov. Narodila som sa jej, keď mala 33 rokov. To znamená, že obdobie, kedy som ešte nebola v jej živote, je ešte stále dlhšie ako obdobie, kedy ma už mala. Svoju mamu poznám – čuduj sa svete - od narodenia t.j. 27 rokov a rada si predstavujem, aká bola tých 33 rokov, keď ja som tu ešte nebola. Aká bola ako dieťa, ako mladé dievča... Nejaké informácie sa ku mne dostali, ale zdajú sa mi také neuchopiteľné, ako jej fotky z detstva či mladosti. Moja mama a rebelka? Moja mama že lozila po stromoch ako opica? Moja mama, pre ktorú sa raz na zábave skoro strhla bitka? Takáto že bola moja mama kedysi, keď ešte nebola mamou, ale mladým, beztarostným dievčaťom? Rebelka, šinterka, dievča za každú zábavu....taká asi bola kedysi. Láskavá, ustarostená, obetavá, unavená i energická, silná i krehká ......taká je dnes .....ako mama. Moja mama.
