ale mne také šťastie nehrozí, ja ostávam pevne pripojená na slová ľudí okolo mňa, hadia sa mi okolo tváre a chcú mi dať jazýčkovú, odliepam ich od seba ako žuvačku, ale márne, už ma máte, už ste si ma vylosovali, pricupitám k vám v striebornej sukienke a tancom vás presvedčím, že ja som váš výherný tiket, čo vy na to, môžeme si pohadzovať jeden druhého ako prázdny pohár od zaváraniny, uvidíme, kto z nás dvoch sa skôr rozbije, ja však niečo vydržím a keď chcete zábavu budem sa smiať, môžem aj plakať, môžem sa ti hodiť k nohám aj do blata, ale nikdy nie na kolená, rozumieš, handrovej bábike sa stala nehoda, umazali jej sukienku a ona neplakala, tak som jej vypichla oči, už sa s ňou nikto nechcel hrať, ale to nevadí, to sa stáva, časom si zvykne, možno neskôr ju prídu oňuchať nejakí vlci, či sa im neujde ešte nejaké mäsko z jej stehienka, z jej prsíčka, ale nie, to je škoda, už je všetko vyžraté, nuž čo, prišli neskoro, som unavená, aj u mňa je neskoro, chcela by som spať a zabudnúť, nebáť sa tmy a vody a čiernych čiar na chodníku, na ktoré nemôžem stupiť, a holých konárov stromov, že mi prepichnú srdce a šialenstva na tvári cestujúceho v autobuse, chcela by som byť odvážna a žiť prítomnosťou, byť úprimná k sebe aj k vám, zahodiť včerajšok a podať ruku zajtrajšku, ale bojím sa, že mi ju zlomí, neverím nedočkavcom, líškaniu mačiek, odtučneným jogurtom, seriálu Letisko, froté uterákom, tyrkysovej farbe, a mnohým ďalším hovadinám, bravčovinám a kuracincom, verím na „lásku, prátelství a schledání ve večném míru“ a na to, že to Winnetou myslel úprimne, keď to hovoril, venovala som mu jeden rok svojho predpubertálneho života a niekoľko stránok v mojom denníčku, tak si zaslúžim troška úprimnosti, ale len troška, len čo sa medzi prsty zmestí, aby to dodalu chuť ponúkaným slovám, a už sme opäť pri nich, vraciame sa na začiatok, kruh sa uzatvára, tak ja si ich teda naberiem na vidličku, dobre a uvidím, či ich prehltnem alebo vypľujem, na dnes je to asi všetko, ďakujem, že ste nás sledovali a ostaňte s nami, príjemný večer a majte sa krásne. Ja idem vytiahnuť kábel zo zástrčky a vypnúť sa.
Príliv
Najradšej by som si vypísala všetky myšlienky z hlavy, až by som ostala bez vlasov a s telom bez tiaže, ale nejde to a tie myši a lienky sa naháňajú a zvŕtajú v šialenom červenom tangu, vidím ich, keď si pošúcham oči a potom zatvorím, zrní to a chveje sa to a svieti to, ako televízna obrazovka, keď vypadne prúd,