Čo sa dnes (ne)robí pre deti

Len v krátkosti: obe si detský park okamžite zamilovali. Keď som ich po hodine ťahala preč a videla ich rozžiarené oči, pochopila som, že o sobotňajšie aktivity pre malé mám postarané. Zvykli sme si tam chodiť viac-menej pravidelne, preto som ostala trochu skormútená, keď sa mi prednedávnom prevádzkovateľka priznala, že nevie, ako dlho to ešte potiahnu, lebo nájom je vysoký a zhltne väčšiu časť príjmov. Keď sme tam zavítali pred týždňom, situácia bola ešte horšia. Už beztak nehorázny nájomné im zvýšili o 30% a teraz im neostáva už ani na platy. Vyzerá to tak, že park budú musieť naozaj zatvoriť.V tú sobotu som odchádzala z parku nahnevaná a rozčarovaná zároveň. Konečne prišiel niekto s nápadom podnikať u nás v netradičnej oblasti - otvoriť sieť indoorových detských herní - a nechýbalo mu k tomu obdivuhodné presvedčenie o dobrej veci, lebo sa do toho pustil aj s vedomím, že z toho nezbohatne behom pár mesiacov. Po počiatočných peripetiách sprevádzajúcich vybavovanie povolení, overení a zdolávanie všelijakých obštrukcií budiacich dojem, že si chce prinajmenšom otvoriť obchod so zbraňami, sa vzdal dlhodobej vízie o vybudovaní sieti detských hracích centier a ostal iba pri jednom. A aj tomu hrozí teraz zatvorenie i keď si rýchlo dokázal získať svojich pravidelných detských návštevníkov. Dômyselne využité priestory vybavené nafukovacím hradom, dvojposchodovým preliezkovým komplexom, bábikami, autíčkami, knižkami, loptičkami, okamžite okúzlili rovnako deti, ako aj ich rodičov, ktorí oceňujú bezpečnosť a čistotu herného priestoru a malý kaviarensky kútik určený špeciálne im. Už veľakrát som sa presvedčila, že majiteľ do tohto detského centra nevložil len množstvo peňazí a úsilia, ale aj obrovský kus srdca: „Len kričte deti, kričte, tu môžete kričať a blázniť sa koľko chcete, na to ste tu.“ Aj takto som ho počula posmeľovať deti v šantení, keď sa nechali príliš uniesť hrou a mamy ich za hlučnosť napomenuli. Konečne sa našiel niekto, kto prišiel so snahou spraviť niečo pozitívne pre deti tým, že vytvoril pre nich priestor na hranie, rozvíjanie fantázie a už sa zdá, že jeho snaha vyjde navnivoč. Bytové družstvo požaduje od neho nájomné, za ktorý by ste zohnali menšiu kanceláriu v strede mesta, a na ten sa zo vstupeniek do detského hracieho parku nedá zarobiť. Som ochotná uznať, že bytové družstvo nemôže nájom znížiť (aj keď jeho sadzby za prenájom sa mi zdajú nevypočitateľné ako zajtrajšie počasie aj vzhľadom na to, že firma sídliaca v našom paneláku platí nájomné len o čosi vyššie než sú naše mesačné poplatky za byt). Nie som však ochotná zmieriť sa s pasivitou miestnych zastupiteľstiev a ďalších kompetentných orgánov, ktoré tak štedro schvaľujú výstavbu ďalších a ďalších super- hyper- mega aj giga shopping palácov, že im už potom asi neostáva energia na podporu nejakých sociálnych, športových alebo detských zariadení. Petržalka s cca 120 tisíc obyvateľmi sa môže pýšiť jedným nákupno-zábavným centrom a s viac ako 15 hyper či supermarketmi naukladaných v čoraz tesnejšej vzájomnej blízkosti pozdĺž hlavného ťahu Petržalky, ale nemá napríklad ani jednu plaváreň. V Auparku síce pribudol nový aquapark, ale jeho exkluzívnej lokalite zodpovedá aj „exkluzívne“ vstupné, ktoré si priemerná rodina asi ťažko dovolí zaplatiť.Máme síce v Petržalke domy kultúry, knižnice, ale väčšina z nich bola vybudovaných ešte desaťročia dozadu a fungujú na zotrvačný režim. Za posledné roky okrem hypermarketov, parkovísk a polyfunkčných zariadení pribudlo v Petržalke minimum sociálnych, detských, športových zariadení, ktoré by vyšli z iniciatívy miestnych orgánov. Bohu vďaka za saleziánov, ktorí pri svojom kostole vybudovali športové a detské ihriská a za idealistických občanov, ktorí sa v podobnej oblasti rozhodnú podnikať. Ak náhodou zavítate do Petržalky, ťažko sa vám naskytne depresívnejší pohľad, než aký vám ponúkajú zdevastované detské ihriská: v mojom okolí som síce napočítala aj do desať detských ihrísk, ale väčšina z nich je buď zdemolovaných, alebo smutne zanedbaných: obité železné preliezačky zasadené do asfaltu, zdemolované lavičky, povytrhávané hojdačky .... Nečudujem sa, že pri takomto biednom vybavení ihrísk bez štipky fantázie dokáže detí rozradostiť hoci aj jedna nová funkčná šmýkačka, ktorá pred pár rokmi prilákala na naše ihrisko toľko detí, až na ňu stáli v rade. Bolo to dojemné a smutné zároveň. Akoby som sa na chvíľu preniesla do môjho detstva, keď podobný rozruch na tom istom ihrisku spôsobila obyčajná lavička v tvare štvorca...Časy komunizmu sú však už dávno za nami, čo si však niektorí politici ešte očividne nevšimli, ako som sa presvedčila pred komunálnymi voľbami. Do schránok sme v tom čase dostávali všelijaké kalendáriky s portrétmi kandidátov a hmlistými heslami, ceruzkami, s ktorými sme asi mali zakrúžkovať pri voľbách ich meno, pred obchodom nám rozdávali mandarínky, či horalky...Neviem, či si páni kandidáti do mestských zastupiteľstiev ako aj mestských častí mysleli, že mi pri darovaných pomarančoch vyhŕknu od dojatia slzy alebo či mi tým gestom chceli predať nejaké posolstvo, ktoré som vo svojej zadubenosti nepochopila. Ja nevďačnica jedna som však ohrdla aj pomarančmi a ceruzkami a namiesto toho čakala nejaký oznam kandidátov o stretnutí s voličmi, kde by sme sa dozvedeli niečo viac o ich volebnom programe, o konkrétnych zámeroch s rozvojom Petržalky. Okrem jedného stretnutia s voličmi v Auparku som však o žiadnych iných stretnutiach nedozvedela, a tak jediné, čo na čo som prišla bolo, že ovocie a keksíky neprináša len Mikuláš, ale najnovšie aj nádejní politici. Skutočnosť, že osud Petržalky nie je ľahostajný ani jej obyvateľom, dokumentujú petície, ktoré sa spisujú proti niekoľkým projektom. K petícii proti urbanistickej štúdii Malý Draždiak sa podľa údajov dostupných na internete pridalo už 1842 občanov. Citujem z úvodu petičného hárku: Celá rekreačná zóna navrhnutá v štúdii je doslova prehustená reštauračnými zariadeniami, občerstvovacími stánkami, viacpodlažnými (až 15 podlaží) budovami a množstvom parkovacích miest. Predpokladaný počet návštevníkov (až 1300 osôb) spôsobí ekologickú ujmu v danom prostredí. Stávajúca zeleň a lúky nebudú schopné regenerácie a fauna pozostávajúca z množstva vodných vtákov bude už minulosťou!....Na internete je dostupná aj petícia Chorvátske rameno, z ktorej si opäť dovolím citovať: Sme proti výstavbe okolo Chorvátskeho ramena, zástavbe zelených plôch v jestvujúcich obytných súboroch a ďalšej výstavbe obytných súborov enormne navyšujúcich počet obyvateľov Petržalky. Žiadame, aby územie okolo Chorvátskeho ramena a nezastavanej časti územia pri Veľkom Draždiaku bolo využité ako obvodový park .... Požadujeme riešenia zlepšujúce narušené životné prostredie, verejný poriadok, bezpečnosť a dopravu ....Myslím, že samotní občania Petržalky jasne dávajú najavo, že im v Petržalke chýba viac zelených plôch, parkov, ktoré padajú za obeť komerčným výstavbám. Vyzerá to však, že ich želania ostávajú len želaniami. Čo na tom, že sú to práve obyvatelia Petržalky, ktorých záujmy by poslanci miestneho zastupiteľstva, či starosta mali primárne zastupovať? A tak jeden starosta Petržalky nám odišiel, nový(á) zase prišiel(la) a detské ihriská naďalej chátrajú, detské indoorové parky krachujú, stromy sa vyrubujú, pribúda parkovísk, supermarketov, nových polyfunkčných domov a je čoraz viac detí, ktoré na otázku, čo robili cez víkend, odpovedajú: „Boli sme v Auparku / Hypernove / Poluse.“ Napadajú mi slová z filmu Orbis Pictus, ktoré si dnešný svet môže s iróniou sám pre seba povedať: „Všetko je tak, ako má byť. Kde som mal hlavu, narástla mi riť.“