Despina pochádzala z Grécka, bola jednou z najlepších študentiek slovenčiny u mojej mamy a mne sa zdala neskutočne krásna. Chodila som vtedy do škôlky, ale kvôli chorobám som bola častejšie doma, resp. u babky, ktorá bývala dve ulice od školy a práve k nej ma Despina zvykla vodiť, keď mama nestíhala. Pamätám si, ako neskonale som ju obdivovala. Mala v sebe akúsi pokojnú dôstojnosť; veľa nehovorila a mojim detským očiam sa zdala veľmi tajomná – akoby vedela čosi viac, ako my ostatní. Približne po roku sa akosi z môjho života vytratila; myslím, že sa vrátila späť do Grécka. Stretla som sa s ňou opäť až ako školáčka, keď som objavila svet gréckych bájí a v jednej z nich natrafila na postavu bohyne múdrosti Aténu. A to bolo pre mňa zadoustičenie - veď už dávno predtým som tušila, že Despina nebola z nášho sveta!
A práve list tejto Despiny -Atény som držala teraz v rukách a pri jeho čítaní som si nevdojak povzdychla. Nebolo to prívalom spomienok ale slovami, ktoré som videla pred sebou. Jej list, ktorý idete teraz čítať, napísala cudzinka po troch mesiacoch učenia sa slovenčiny ako domácu úlohu. Jej témou bolo napísať list hociktorej známej osobnosti. Despina si vybrala prezidenta USA. A hoci ním bol vtedy Ronald Regan a písal sa rok 1984, tento list nestratil nič na svojej platnosti. Jeho obsah je univerzálny a posolstvo krásne jednoduché. Čo poviete?
