Stratená v Matrixe

Nedávno som si tiež zašla po nový mobil. Mala som už nárok na akciový. Skoro rok. Upozornili ma na to až múdre hlavy v mojom okolí. Keď som prišla do zákazníckeho centra a vypýtala si od asistentky ponukový list mobilov, (“ale aj s obrázkami,prosím“), chápavo sa na mňa usmiala a podala mi pekný farebný plagátik. Chvíľu ma pozorovala, ako si ho sústredene prezerám, a potom sa ma úslužne spýtala: ,,Môžem vám pomôcť? Akú máte o svojom mobile predstavu?“ Vďačne som sa na ňu usmiala:,,Aby bol taký vyklápací.“ „Aha“ povedala ona a neusmiala sa. Nakoniec mi odporučila jeden pekný sivý mobil,ktorý nielenže bol vyklápací, ale ponúkal aj neuveriteľné množstvo funkcií ktoré, ako som si po týždni uvedomila, vôbec nepotrebujem. A tak som ho dala švagrinej a vrátila sa k svojmu starému otlčenému parťákovi, ktorý síce nie je vyklápací, ale praktickejší. Zopár známych nechápavo krútilo hlavou a ja som som si opäť raz uvedomila, že ja a moderné technológie kamaráti nikdy nebudeme. Nemôžem za to. Neberú ma ani počítače, ani digitálne foťáky, ani mobily. Počítač používam preto, že musím a spôsobom, ktorým dementujem tvrdenia kolegov, že „veď na tom nemôžeš nič pokaziť.“ Nad digitálnym foťákom som už premýšĺala, ale ... aj to čakanie na fotky má svoje čaro. Mobil, to hej. Je to úžasný vynález, neviem si predstaviť, ako by som bez neho fungovala. Nikdy som si však nezvykla používať ho na nič iné, ako na telefonovanie a esemeskovanie. Fotoaparát, kamera v mobile? Polyfonické zvonenie, hry? Vyskúšala som a uvedomila si, že ma len zbytočne rozptyľujú. Uvedomila som si tiež, že je úžasné mať notebook s DVD prehrávačom, ale že film si i tak stokrát radšej pozriem v kine, že internet je úžasný na vyhľadávanie informácií, ale noviny si i tak radšej prečítam v papierovej forme, že poslať niekomu mobilom fotku-momentku je síce zábavné, ale hovorové podanie danej situácie ešte zábavnejšie. Ako som povedala, s technologickými zázrakmi sa veľmi nekamarátim, resp. kamarátim sa s nimi iba do tej miery, pokiaľ mám pocit, že sú pre mňa naozaj užitočné. Ale zabávať ma nemusia. To sa viem ešte aj sama. Výsledkom toho však je, že sa v dnešnom pretechnizovanom svete začínam strácať. Ako keď som sa pokúsila aktivovať si novú službu na mobile. Nekráčam s dobou. A nechcem. Možno, že na svoje ignorantsvo raz doplatím. Možno, že o pár rokov si už budem uprostred technicky zdatných ľudí pripadať ako v science fiction filme. Nech. Nejako to už prežijem. Pokiaľ tým science fiction filmom nebude Terminátor. Viete, ten, kde stroje získali nadvládu nad ľuďmi. To len tak.