Biológia má s riešením kríz skúsenosti už vyše 4 miliardy rokov, zatiaľ čo my ľudia máme skúsenosti s krízami, hlavne tými ekonomickými len veľmi krátko. Manažment, ktorý skúma riešenia biologických kríz vidí podobnosť tých súčasných (ekonomických) s biológiou v tom, že firmy či podniky sú tvorené ľuďmi a sú teda “živým organizmom”. Preto pri krízach, ktoré dnes zažívame, si vieme zobrať riešenie priamo zo samotnej prírody. Riešenie je veľmi jednoduché. Je ním zmena hierarchického systému na systém spolupracujúci. Ide však aj o preberanie zodpovednosti, v prírode sa totiž za chyby platí. Ak ste si to doteraz neuvedomili, tak je to niečo, čo je v kooperatívach prítomné v ich základných princípoch. Spolupráca, svojpomoc, vzájomnosť, zodpovednosť. Aj to je dôvod, že kooperatívy sú od svojho vzniku už takmer 180 rokov stále medzi nami a sú odolnejšie oproti klasickým hierarchickým spoločnostiam.
Časy sú raz dobré, ale aj zlé. Tak ako v prírode.
Tak ako je samozrejmé striedanie prílivu a odlivu na mori, tak je to aj v živote družstiev. Túto zmenu na mori berieme ako prirodzenú a nijako nezastavujúcu rast života a bohatstva v ňom. Aj družstvá majú svoje prílivy a odlivy a postihuje ich rovnako pokles, ako aj rast. Nijako to však nezastavuje život v družstvách a rast hodnôt a bohatstva v nich.
Je empiricky dokázané, že družstvá sú odolnejšie voči hospodárskemu poklesu. Európska únia uvádza družstevnú ekonomiku pod oficiálnym názvom sociálna ekonomika, resp. sociálne podnikanie. Európska komisia tento druh ekonomiky výrazne propaguje najmä od vypuknutia svetovej krízy. Ukazuje sa, že sociálna ekonomika je voči kríze ďaleko odolnejšia. Tam, kde ostatné podniky a firmy zatvárajú, alebo prepúšťajú zamestnancov, tak práve v tomto prostredí družstvá prekonávajú nepriaznivú situáciu.
Poďme sa spolu pozrieť, ako sa správajú členovia v družstvách vo svete počas striedania dobrých, ale aj tých menej dobrých časov. Pretože práve toto správanie je charakteristické pre družstvá a spôsobuje to, že sú tak trochu odolnejšie voči hospodárskemu poklesu a to v ktorejkoľvek oblasti, v ktorej pôsobia.
V družstevnom “ekosystéme” sú všetci družstevníci na sebe tak povediac “vzájomne závislí.” Všetci sú spoluvlastníci, riadia a kontrolujú družstvo. Táto vzájomná závislosť sa javí v tomto prostredí ako veľmi pozitívny prvok, pretože ho udržiava v rovnováhe. Možno práve “vzájomná závislosť” je tou čarovnou prísadou, ktorá spôsobuje to, že družstevníci vždy spoločne hľadajú také riešenia, ktoré sú správne pre fungovanie celého družstva a jeho zachovanie. Je to niečo na spôsob hesla: “Jeden za všetkých, všetci za jedného”. Princíp vzájomnej závislosti môžeme nájsť v samotnej prírode, ktorá nám všetkým od nepamäti ukazuje, že iba vzájomnou závislosťou vedia všetky živé tvory a rastliny (ktoré sú vo svojej podstate nezávislé na iných druhoch), na svete medzi sebou žiť a fungovať. Vzájomná závislosť je však voľba, ktorú dokáže urobiť len “nezávislý človek”. Nezávislý v tom zmysle, že je natoľko slobodný (myslením, aj finančne), aby si dobrovoľne vybral, že chce byť “vzájomne závislý”.
Keď sa v družstve darí, tak to nemusíme rozoberať. Pri odlive, teda v neistých časoch, sa ale bremeno nesie na pleciach všetkých členov. Je známy príklad, že jedna družstevná kaviarnička v jednom meste, počas hospodárskej krízy vyriešila svoju neľahkú situáciu nasledovne. Aby neprestali podnikať, všetci zamestnanci tejto kaviarničky sa dohodli na zastavení mzdy po dobu 30 dní. Rozhodli sa obetovať jednu svoju mzdu za to, aby zachránili kaviarničku a teda aj svoje budúce živobitie.
Ďalší príkald je v družstve Mondragon, keď v časoch krízy, poslali 20% vylosovaných zamestnancov na tzv. platenú dovolenku, kde mohli poberať 80% svojho platu. Ak chceli, mohli sa bezplatne zaškoliť na ďalšiu prácu. O rok sa situácia zopakovala, títo sa vrátili do práce, a boli vylosovaní ďalší “odpočívajúci”. Výsledkom bolo, že družstvo Mondragon prekonalo bez radikálneho prepúšťania obdobie hospodárskej recesie. V kooperatíve, kde sú členovia aj spoluvlastníci, sa vždy hľadá riešenie, ktoré je to najlepšie pre všetkých.
Ide o to, že prekonať ťažké časy znamená, že následne pokračujete ďalej. V klasickej spoločnosti, kde je zisk primárnym cieľom, je jednoduchšie pre majiteľa podnikanie ukončiť. Kooperatívy sú však modely, kde nie je primárny zisk, ale potreba jeho členov. Preto chytré štáty podporujú kooperatívne podnikanie.
Zostaňte verní mojim blogom a už v nasledujúcich častiach Vám prinesiem ďalšie informácie o fenoméne kooperativizmu.
Zuzana Lukáčová, družstevníčka
