Monika Albertiová
nemáme rovnaké šance.
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako vzniklo označenie strán na pravicové a ľavicové?
Som človek a to je moja politika. Nezávislá občianka Slovenskej republiky a Českej republiky, zároveň aj Európskej únie. Politologička, absolventka Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov. Verejný priestor sledujem s odstupom, ale nie bez názoru. Píšem, keď je potrebné pomenovať veci pravým menom.
Zoznam článkov blogera
Monika Albertiová
čaká nás európsky futbalový koncert.
Máme tu finále a ja som nesmierne šťastná... Nemci mi ponúkli lákavé predjedlo v podobe tretieho miesta. Trošku ma mrzí, že nenastúpil Klose a nedal ešte jeden gól, no nie každý deň je nedeľa... Ale dnes áno, a taká výnimočná.
Monika Albertiová
ego muža
Upozornenie!!! Muži zo silným egom a cholerici, pred prečítanim tohto príspevku použite silné antidepresíva! Ja som to neurobil a moje ego bolo razom v p.... troskách :o) Tento odkaz napísal môj kamarát pod článok : Feminizmus existuje, ktorý som napísala. Zasmiala som sa na tom a zamyslela nad sebou...
Monika Albertiová
teším sa na večer...je futbal.
Dnes mám " motýle v bruchu" a veľmi sa teším na večer. Je futbal. Chlapci a chlapi, prosím, nesmejte sa. Som futbalový laik, ale mám rada tento šport. Nie len preto, že sa tam objavuje pár celkom sympatických chlapíkov. Futbal mi pripomína vojnu, kde musíte dať zo seba fyzicky všetko, ale aj strategicky rozmýšľať.
Monika Albertiová
najradšej mám rozprávky so šťastným koncom.
Svetoví vedci roky skúmajú,po akom type mužov túžime a prečo.Sme naprogramovaé podĺahnúť sebavedomým mužom,našou slabosťou sú chirurgovia a politici.Najkrajší a najlepší študenti medicíny po škole zákonite zamieria na operačnú sálu.Na sexepíle im pridávajú aj vodcovské predpoklady,ktoré na operačke uplatňujú.Podľa amerických prieskumov sú zvýhodnení aj politici.Prečo je to tak však vedci neinformovali.Tak si to poďme rozobrať.
Monika Albertiová
feminizmus existuje
„Feminizmus existuje z toho dôvodu,aby sa škaredé ženy integrovali do spoločnosti." (Charles Bukowski)
Monika Albertiová
príbeh (ne)obyčajného človeka.
Porozprávam vám bájku,všetko v nej je skutočné."Na mou duši,na psí uši".Pred pár rokmi na lyžiarskom svahu som pozorovala veľkú mediálnu hviezdu.Prekvapilo ma,s akou trpezlivosťou a prístupom,ako k dospelému sa tento chalan venoval a učil nejaké dieťa lyžovať.Som veľmi zvedavý človek a počúvala som ich rozhovor.Pripomenulo mi to môjho ocina,keď vysvetľoval môjmu vtedy trojročnému synovi funkcie motora na motorke.Mala som výhrady,že to nemôže chápať,povedal mi:Prečo?dieťa je predsa malý človek.Opäť som bola na svahu a porovnávala.Pre mňa bol môj ocino výnimočný,a zrazu toto...toĺko "človečenstva".Nahovárala som si:Fajn,je to herec,vie ako zapôsobiť,ja večný neveriaci Tomáš sa predsa nenechám opantať jeho charizmou a davovou psychózou úspechu,ktorý mu právom patril.Odvtedy sme sa párkrát stretli a ja som mu držala palce,ale nikdy nepovedala,vtedy mu to hovoril každý.A jeho hviezda stúpala stále vyššie.Prešlo pár rokov a my sa občas stretneme v jeho pizzerii.Zbrojnica má zvláštne čaro,to miesto má dušu,čo vám budem hovoriť,to musíte zažiť...Občas si prisadne,rozprávame sa a poviem vám,nikto ma nevie tak iritovať,ale aj uzemniť,keď ho provokujem rečami o politike.
Monika Albertiová
úsmev v detských očiach.
V slušnej spoločnosti je zvykom sa predstaviť,v slušnej...no fajn.Pochádzam z planéty B614,áno,nemýlite sa,je to celkom blízko Malého princa.Poviem vám,ten chlapec je skvelý,vždy sa s ním rozprávam,keď mi je smutno.O líške,o ruži,o všetkom...Poviete si:decko.Áno som.Vekovo dávno po limite,ale dušou dieťa plné ideálov.Dokonca aj tak rozmýšľam: sociálne,dobre a ľudsky.Aj minule, v obchodnom dome.Hľadala som koňa.Plyšového samozrejme,pre moju krstnú dcéru.Zastalo pri mne dievčatko,v rukách malo ružového poníka."Takéhoto si kúp".Zrazu som bola v detskom svete,videla som rozžiarené očká počula detský smiech.Vôbec som nechápala mamu toho dievčatka,keď sa mi začala ospravedlńovať,že strácam čas.Lebo čas,ktorý venujete akémukoľvek dieťaťu a urobíte ho šťastným je dar pre vás,že to ešte dokážete. Bolo vysvedčenie.Koľkí z vás boli spokojní?Povedali ste svojim deťom,že ich ľúbite,aké sú úžasné a skvelé?Nie len preto,že sú vaše.Ak nie,urobte to.Potrebujú počuť nie len kritiku,ale aj chválu.potom im plamienky v očiach nevyhasnú ani v dospelosti.A vy dostanete najkrajšie vysvedčenie,keď vám dieťa povie:Mám skvelých rodičov,však to znie krásne?
