Ideme väčšinou po vedľajších cestách cez Boršov nad Vltavou a potom malé dedinky ako Opalice a Radostice. Ako som sa dočítal žije tu len asi 20 až 30 obyvateľov. Dôjdeme až po Štěkře, kde nás čaká nemilé prekvapenie. Skratka cez les do Zlatej Koruny je neprejazdná, rekonštruujú ju a tak musíme naokolo. Okoreníme si to malým blúdením a offroad úsekom. Nevadí, sme na dovolenke a máme more času. Úspešne sme v Zlatej Korune známej stredovekým kláštorom a takisto medzi vodákmi splavujúcimi Vltavu. Aj deti tu pred rokom splavovali a hrdo ukazujú kde stanovali.
Zanedlho sme pri značke označujúcej začiatok mesta Český Krumlov. Ale ideme ešte lesom a zdá sa nám nekonečne dlho kým naozaj uvidíme mesto. Kemp sme si vybrali až za mestom v Novém Spolí. Postavíme stan a konečne si ideme obzrieť centrum. Ja som tu bol naposledy pred sto rokmi (aspoň tak to vnímajú deti, keď poviem, že som bol niekde zamlada) a deti pred spomínaným rokom na splave.
V minulosti bol Český Krumlov sídelným mestom mnohých mocných českých rodov – Vítkovců, Pánů z Krumlova, Rožmberků, Eggenbergů a Schwarzenbergů, ktorí sa cielene starali o jeho výstavbu a reprezentačný charakter.
Dnes si pozrieme len námestie Svornosti a priľahlé uličky. Aj to stačí, aby sme si mesto zamilovali. Je to jedno z najkrajších miest na svete, ktoré sme navštívili. Je útulné, nie príliš veľké a má atmosféru čias minulých. Meandre Vltavy a týčiaci sa zámok nad tým. Skrátka ako pohladenie duše. Zajtra sa naň pozrieme bližšie.
Keď prídeme do kempu ledva nájdeme náš stan. Poobede sme si dlho vyberali miesto, kemp bol skoro prázdny. Zato večer keď zakotvili vodáci, je tu zrazu stan vedľa stanu a desiatky lodí. Ani bicykle nemáme kam oprieť.
Dobre a dlho sa vyspíme a našim cieľom pre dnešný deň je zámok. Krumlovský zámok je po Pražskom hrade najrozsiahlejší zámocký areál v Česku. Pôvodne gotický hrad, prestavaný najmä v renesančnom slohu. Skladá sa z Dolného hradu (pôvodného Hrádku) s dominujúcou vežou a Horného hradu. Bajky zamkneme a stanú sa z nás peší turisti. Prejdeme zámkom až do zámockých záhrad. Je stále veľmi teplo a tak posedávame v tieni a pijeme veľa vody. Zídeme dole do mesta, najeme sa a ideme si oddýchnuť, poležať do kempu. Ja sa ale najprv osviežim vo Vltave.
Keď je slnko už nízko, opäť sa vyberieme do centra. So zapadajúcim slnkom má mesto kúzelnú atmosféru a tak si ju vychutnávame. Dáme si skvelú zmrzlinu s mixovanými mrazenými jahodami a deti konečne majú pocit, že sú na dovolenke a nikam ich neženiem. Dnes to bol skrátka vydarený deň.
Je čas pokračovať ďalej, predpoveď počasia veští dážď a tak upravujeme náš program. Chceli sme ísť na Lipno a tam sa okúpať a prespať. Nový plán je presun vlakom do Vimperka a utáboriť sa.
Na stanici je menší chaos. Naraz prichádzajú vlaky z oboch smerov. A tak japonský turisti riešia rovnaký problém ako Švejk. Ideme z Budějovíc alebo do Budějovíc. No niektorým to nevyšlo a sadnú si s nami do toho z Budějovíc. Zistia to až keď príde sprievodca a tak následne vystúpia a čakajú na spoj naspäť. No aspoň v niečom sú si naše železnice podobné. My dvakrát prestupujeme, aj keď náš vlak mešká prípoj ho čaká a sprievodcovia nám vždy ochotne pomáhajú s bicyklami. Tu je zase rozdiel oproti Slovensku. Rozhodli sme sa dobre, cestou viackrát spŕchne. Aj keď vystúpime vo Vimperku, musíme sa na chvíľu schovať. Kemp je celkom pekný, len tá adresa. Ulica sa volá Hřbitovní.
Keďže je počasie stále daždivé, rozhodnem sa trochu buchnúť po vrecku. Na dve noci si prenajmeme chatku. Deti sa tešia akoby boli Vianoce a ja vlastne tiež. Je to vítaná zmena po viac ako týždni spania na tvrdej zemi.
Čo nás ešte čaká a aký dojem na nás spraví Šumava? Môžete sa dočítať v ďalšom pokračovaní.
