Opäť sa zastavujeme na Alpskej vyhliadke, ale do Álp nedovidíme. Asi by sme mali jesť viac mrkvy :) Cestou dole sa Soni podarí takmer urobiť salto mortale na bajku. Nevšimla si v tráve priehlbinu a vysypala sa. Našťastie sa jej nič nestalo, mala mäkké pristátie. Pokračujeme cez Borovú Ladu popri Teplej Vltave smerom na Kvildu. Sú to všetko cesty s nízkou intenzitou premávky. Kvilda je najvyššie položenou obcou v ČR a zároveň aj najchladnejšou. Práve tam odbočíme k prameňu Vltavy na asfaltový turistický chodník. Tu už tiahnu davy turistov.
Prechádzame popri mnohých veľmi pekne spracovaných drevených informačných tabuliach. Dozvieme sa z nich o ochrane hraníc za čias socializmu, aj o matke všetkých českých riek – Vltave. Prekvapí nás informácia o tom, že podľa niektorých názorov sa Vltava kedysi dávno vlievala do Čierneho mora. A až v dôsledku geologických procesov niekedy v treťohorách sa rieka odklonila na sever a dnes končí v Severnom mori. Pri prameni je doslova tlačenica a musíme si vystáť rad, aby sme sa odfotili. Tento prameň je však len symbolické miesto, voda je do kamennej studničky zvedená dreveným potrubím, ktoré vedie pod asfaltovou cestou. Skutočných prameňov je viacero a nachádzajú sa vysoko v neprístupnom teréne juhovýchodného svahu Černé hory (1 315 m n.m.). Nachádzame sa len 600 m od hranice s Nemeckom.
Stúpame plynulo už po šotoline na Čiernu horu. Tu si dáme prestávku a zabavíme sa s fotopointom. Môžete sa tu odfotiť a fotku nájdete na nete NP Šumava. Keď som ju neskôr stiahol čakalo nás nemilé prekvapenie, ktoré vás však pobaví.
Asi sme neprávne pochopili kam sa máme postaviť alebo to je zle nakreslené na tabuli.
Už začíname klesať smerom k Modrave. Cestou okolo Modravského potoka sa doslova kocháme okolitou prírodou. Premkne nás pocit, že sme v raji na zemi a neľutujeme jediný nastúpaný meter.
V Modrave, v miestnom pivovare sa odmeníme malým obedom. Mám neskutočne dobrý pocit z toho, ako ľahko sa dajú uskutočniť sny. Len trochu námahy a prípravy.
Pokračujeme po ceste na Filipovu Huť. V Korýtku odbočíme do lesa a skratkou sa dostaneme k Horskej Kvilde. Neďaleko Vydrieho Mostu sa pozrieme na Jezerní Slať. Je to rašelinisko a vyskytuje sa tu množstvo rastlín, veľmi vzácnych v strednej Európe. Napríklad bříza zakrslá, ktorá nedosahuje ani výšku 50 cm. Smerujeme k Nové Hutě a začíname cítiť únavu. Očakávame, že by sme už mohli aj klesať, ale stále sme vo výške okolo 1 100 m. Chvíľu klesneme, ale opäť stúpame. Nie sú to náročné kopce, ale my už máme dosť. V podstate až neďaleko Vimperka začneme prudšie klesať.
Dnes to bol pre mňa vrcholný zážitok celej dovolenky, na Šumavu sa ešte musíme vrátiť.
Dovolenka sa pomaly končí a nás čaká cesta domov, ideme cez Viedeň a ako máme zvykom urobíme tam nákup oblečenia pre deti. Ja sa vždy čudujem ako to deti dokážu vtesnať do káps na bicykli, aj keď už tam žiadne miesto nie je.
Pár slov na záver cyklodovolenky v Južných Čechách
Dovolenka sa uskutočnila od 14.7. do 29.7.2015 a bola celkom náročná. Hlavne spočiatku, kým sme sa dostali do Českých Budějovíc. Spôsobili to neustále kopce, ale hlavne extrémne teploty. Videli sme veľa krásnych miest – Prahu, Tábor, České Budějovice, Český Krumlov. A to najlepšie na záver Jedinečnú Šumavu. Najazdili sme okolo 500 km v sedle bicykla. Priemerne denne 37 km a naše maximum bolo 74 km na Šumave. V Čechách je vyznačených veľmi veľa cyklotrás a väčšinou vedú po cestách 2. a 3. triedy s nižšou premávkou. Cyklochodníkov čisto len pre cyklistov je tu výrazne menej ako v Rakúsku, ale je to omnoho lepšie ako u nás na Slovensku.
Po už štyroch absolvovaných cyklodovolenkách, môžem tento spôsob trávenia leta vrelo odporúčať. Ja mám ešte niekoľko naplánovaných trás, ale uvažujem aj nad inou formou aktívnej dovolenky. Možno už na budúce leto. Čo to bude? Zatiaľ si to nechám pre seba.
A veľa šťastných kilometrov!
