A tým je mesto perníka a Kopernika – Toruň.
Vyrazili sme opäť zavčas ráno a v Toruni sme boli pred desiatou. Mesto vyzeralo ešte ako vymreté. Prázdne ulice v historickom centre nám vyhovovali, menej už drobný dážď.





Toruň je stredovekým mestom a zároveň aj mestom gotiky. Jeho Staré mesto je takmer bez zmeny od 13. storočia. Radnica zo 14. storočia je najstaršou v strednej Európe. Navyše má pomerne zachovalé mestské hradby s viacerými bránami a strážnymi vežami.





Samozrejme, že sme sa prešli Staromestským námestím (Rynek Staromiejski), pozreli si sochu a dom Mikuláša Kopernika a ochutnali aj ich vychýrený perník. Obdivovali sme početné sochy a našli aj piváreň u Švejka. Naše deti ale najviac zaujal Toruňský drak (Smok toruński), ktorý sa vraj nad mestom zjavil 13.8.1746 a meral vraj dva metre.









Dve hodiny v tomto meste sú určite málo a zaslúžilo by si viacdňový pobyt. Ale aj tak sme radi, že sme absolvovali aspoň túto rýchlo – prehliadku.
Cesta bola dlhá a naozaj únavná. Po prekročení slovenskej hranice som zrazu zbadal na oblohe akési pohybujúce sa svetielka. Nebol som si istý, či mi už z únavy nepreskakuje, tak som mlčal. Po pár kilometroch, keď sa to opakovalo, už som nevydržal. Opýtal som sa manželky, či vidí to isté. Potvrdila mi to. Po krátkej úvahe sme sa zhodli, že to bude asi nejaká laserová show. Alebo, že by nám šibalo obom?
Záverečné zhodnotenie
Počas 13 - dňovej dovolenky sme najazdili 2 231 kilometrov autom a nespočítaných kilometrov pešo.
Naša dovolenka niesla čiastočne pečať „po nás potopa“. Po našom odchode z Varšavy prišiel veľký lejak a zaplavil niektoré stanice metra. Keď sme už boli na Heli dopočuli sme sa o potopenej výletnej lodi na Mazurských jazerách a tuším sa aj niekto utopil. Aby toho nebolo dosť v deň príchodu na Hel sa zrútilo vyhliadkové lietadlo, ktoré štartuje práve z Jastarnie. Nuž naozaj, nemáme v tom prsty.
Po kulinárskej stránke sme boli s Poľskom veľmi spokojní. Ich kuchyňa je trochu podobná našej aj ukrajinskej. Ryby sú tu pomerne lacné a ponuka je bohatá. Či už sú to sladkovodné ryby, ktoré sme jedli pri Mazurských jazerách alebo morské pri Baltiku. K tomu typická polievka žurek, rybacie polievky a samozrejme nechýbal všade kôpor. Pozor ale na flaki, sú to totiž držky, ktoré nie každý obľubuje. Čašník nám to nevedel preložiť a tak si ich dcéra objednala a samozrejme som to musel zjesť ja. Navyše v Poľsku nie je problém dorozumieť sa.
Bonusom navyše pre mňa bolo konštatovanie dospelého osadenstva našej výpravy, že by si vedeli predstaviť repete takejto dovolenky pri Baltiku.