Vimperk sa môže pýšiť predovšetkým svojráznym svažitým námestím s mestskou vežou, zámkom a zachovalými časťami hradieb. Mesto je nazývané aj bránou Šumavy. Na nás pôsobí útulne a milo, len tie prevýšenia...
Na námestí si Filip asi spomenul na básničku Haló haló od Nohavicu, lebo zrazu preletel přes řidítka. Nevedel ani ako, asi sa mu "zašprajcovalo" koleso na tých kockách. Jemu sa nič nestalo, okrem malého škrabanca. Ale stala sa hrozná vec, na novom bajku mu pribudol prvý škrabanec a to je horšie ako rozbité koleno. Aspoň tak sa tvári ;)
Kemp je veľmi pekný a je v ňom aj členitý asfaltový ovál pre cyklistov, korčuliarov alebo bežcov. Samozrejme s Filipom dáme aj preteky.
Šumava je jedným z najstarších pohorí Európy, tvoria ju horniny pred prvohorného až prvohorného pôvodu. Je dlhá 190 a široká až 45 km. Priemerné ročné teploty na Šumave sa pohybujú od 6 °C do 3 °C. Aj keď sme tu uprostred leta, sme celkom slušne naobliekaní. Ja mám tri vrstvy a behá mi mráz po chrbte, keď vidím domácich v krátkom tričku. Po plochých šumavských chrbtoch prechádza hlavné európske rozvodie medzi Severným a Čiernym morom.
Naša prvá zoznamovacia etapa začína na najvyššie položenej vlakovej stanici v Českej republike – Kubova Huť. Odviezieme sa z Vimperka z výšky cca 700 m.n.m do výšky 995 m.n.m. To aby ma deti milovali :)
Vydáme sa smerom na Horní Vltavice, odbočíme na Račí a neskôr na Borovú Ladu. Zastavíme sa na Alpskej vyhliadke, odkiaľ je za dobrého počasia dovidieť až do Álp. My to šťastie nemáme, tak si aspoň posedíme a pozrieme oceľovú dosku s reliéfom Álp.
Cestou zbadám odbočku k prameňu riečky Volyňky, tak prehovorím deti aby sme tam zašli. Trochu frflú. Ale pri prameni, z ktorého sa môžeme napiť sú už, že dosť spokojné. Zastavujeme sa na malé občerstvenie a ja si hneď zamilujem pre mňa novú značku piva Dudák. Ešte prejdeme Lipku a Klášterec a sme späť vo Vimperku. Šumava nás na prvýkrát očarila.
Presťahujeme sa z chatky do stanu, prichádza víkend a chatky sú už dopredu rezervované. Našťastie počasie sa vylepšuje. Nasleduje oddychový deň, keď na bicykli neprejdeme ani meter. Zato sa povozíme starým vláčikom. Ideme ním do neďalekých Strakoníc navštíviť dudáka Švandu. Prejdeme sa areálom Strakonického hradu z 13. storočia a pokračujeme do centra.
Na prvý pohľad nás zaujme budova Starej radnice s výrazným sgrafitovým priečelím od akademického maliara Josefa Bosáčka, podľa návrhu Mikoláše Alše. Ďalšia veľmi pekná budova je Česká spořitelna. Poprechádzame sa aj vynoveným Veľkým námestím. Na záver skončíme v cukrárni a výlet zakončíme dvojkolovým súbojom s vynikajúcimi zákuskami. Skončilo to remízou, koláče zjedené a my vrcholne spokojní :)
Ešte na stanici v Strakoniciach sa informujeme o možnostiach našej spiatočnej cesty domov. Chceme ísť cez Viedeň. Pani, ktorá predáva lístky pofajčuje vonku a poprosí nás, aby sme chvíľu počkali. Potom nám naplánuje a poradí tú najlacnejšiu alternatívu, skombinuje rôzne možné zľavy a my nevychádzame z úžasu. Dovtedy sme sa na Slovensku s takýmto prozákazníckym prístupom nestretli. Najhoršiu skúsenosť máme dlhodobo z Bratislavy.
Čo sme si ešte naplánovali na Šumave? Čaká nás, ako sme ho nazvali veľký okruh s návštevou prameňa Vltavy. Ak ste zvedaví, posledná časť nášho putovania onedlho.
